Smrť generála Kásema Solejmáního má aj svoje jadrové dôsledky. Irán piateho januára podľa agentúry Mehr oznámil, že prestane dodržiavať aj posledné obmedzenia dané dohodou z roku 2015.

Konkrétne krajina prestane dodržiavať obmedzenie počtu centrifúg, ktoré môže naraz prevádzkovať, a jej jadrový program sa od tejto chvíle bude riadiť iba "technickými potrebami".

​Krajina neopúšťa dohodu úplne, pretože naďalej umožní to zrejme najdôležitejšie, pravidelné inšpekcie jadrových prevádzok medzinárodnými inšpektormi, ale rozhodne dáva najavo, že svoj jadrový program chce použiť minimálne ako diplomatickú zbraň. Ako ďaleko k bombe teda krajina vlastne je?

Uránová cesta

Najpoužívanejší postup výroby atómových zbraní spočíva vo využití plutónia získaného z jadrových reaktorov. Plutónium sa v prírode nevyskytuje, v reaktoroch vzniká pri ožarovaní materiálu paliva, z neho sa potom získa a separuje. Touto cestou však Irán v najbližšej dobe ťažko pôjde.

V minulosti o nej uvažoval a urobil niekoľko krokov týmto smerom, potrebné technické možnosti však zrejme nemá. Počas viacerých medzinárodných inšpekcií v posledných zhruba štyroch rokoch nikdy neboli objavené žiadne zásoby plutónia či vyhoreného paliva s obsahom tejto látky.

Dodajme, že v dlhom časovom horizonte túto možnosť vylúčiť nemožno. Pravda, v Iráne už od roku 2011 pracuje jadrový reaktor VVER-1000 v elektrárni Búšehr 1. Nabehnutie do prevádzky trvalo pár rokov, ale v dnešnej dobe ide o elektráreň v bežnej prevádzke.

Pre výrobu zbraňového plutónia to síce nie je najvhodnejší reaktor, ale pri vhodných podmienkach palivového cyklu (napr. nízke vyhorenie) možno aj ten použiť na výrobu plutóniovej bomby. Hoci vyrobiť dostatočné množstvo zbraňového plutónia by trvalo dlhšie ako v špecializovaných vojenských reaktoroch.

Vše...