Život na červenej planéte? Je tu další dôkaz jeho možnej existencie

Bór je veľmi zaujímavým prvkom pre astrobiológov. Predpokladá sa, že na Zemi stabilizuje molekuly sladkej ribózy. Ribóza je kľúčovou zložkou ribonukleovej kyseliny (RNA), ktorá je prítomná vo všetkých živých bunkách a riadi metabolické procesy. Ale ribóza je notoricky nestabilná a predpokladá sa, že na tvorbu RNA ju musí stabilizovať práve bór. Keď sa rozpustí vo vode, stáva sa z neho boritan, ktorý zase reaguje s ribózou, čím je možná tvorba RNA. 

V novej štúdii podľa serveru Space analyzovali údaje zozbierané nástrojom Curiosity ChemCam. Ten zapaľuje kamene silným laserom, aby zistil, aké minerály obsahujú.

ChemCam odhalil chemický odtlačok bóru v minerálnych žilách síranu vápenatého, ktorý sa našiel v 96-kilometorvom kráteri Gale. Tieto žily sa vytvorili prítomnosťou starých podzemných vôd, čo znamená, že voda obsahovala boritan.

Nález podľa vedcov vyvoláva vzrušujúce možnosti. "Pretože boritany môžu hrať dôležitú úlohu pri tvorbe RNA, čo je jeden zo stavebných kameňov života, nájdenie bóru na Marse otvára možnosť, že by život mohol už raz na planéte vzniknúť," uvádza autor štúdie Patrick Gasda. "Bez RNA nie je žiaden život. Prítomnosť bóru nám hovorí, že ak by boli prítomné organické látky na Marse, tieto chemické reakcie sa tam mohli vyskytnúť."

Vedci už dlho predpokladali, že najstarší život na Zemi vznikol zo "sveta RNA", kde jednotlivé RNA vlákna obsahujúce genetické informácie mali možnosť kopírovať samé seba. Replikácia informácie je jednou z kľúčových požiadaviek na základné životaschopné systémy. Prítomnosť bóru na Marse ukazuje, že boritany sú prítomné vo vode 0 až 60 stupňov Celzia a s neutrálno- alkalickým pH. "Zistili sme boritany v kráteri na Marse, ktorý má 3,8 miliardy rokov a je mladší ako pravdepodobný vznik života na Zemi," dodal Gasda.