Prípravy však nekončia a medzitým na Mesiaci pristávajú iní, píše Technet.
Súťaž Lunar X Prize v roku 2007 vyhlásil Google. Uzávierku na prvý pohľad štedro dotovaného zápolenia o opätovné dobytie musel niekoľkokrát posunúť (2016, 2018) s tým, ako sa ukazovalo, že aj len obyčajné umiestnenie zariadení do niektorého z plánovaných kozmických letov je pre účastníkov veľmi ťažké. Posledný termín vypustenia bol stanovený na 31. marca 2018. Potom, čo sa ukázalo, že žiadny z prihlásených tímov tento rok so svojím vozidlom na Mesiac odštartovať nedokáže, Google súťaž ukončil.
O čo išlo? Súťaž dávala súťažiacim niekoľko úloh a za ich splnenie aj niekoľko peňažných odmien, pričom tá hlavná predstavovala 20 miliónov dolárov. Prvou úlohou bol oblet Mesiaca, následne hladké pristátie, prejdenie 500 metrov po povrchu a odoslanie dát, obrázkov a videí vo vysokom rozlíšení späť na Zem. Hlavnú cenu teda nikto nezískal, pretože nikto zo zostávajúcich piatich súťažiacich tímov žiadnu úlohu nesplnil.
Pritom to vyzeralo celkom nádejne. Ešte v roku 2012 dokonca panovali v NASA obavy, že by účastníci súťaže Lunar X Prize mohli svojimi vozidlami poškodiť pozostatky po misiách Apollo. V roku 2015 sa spoločnosť Astrobotic chválila, že jej vozidlo sa prejde po Mesiaci už za rok (tj. v roku 2016). Nakoniec však neodštartoval ani zo Zeme nikto.
Zástupcovia súťaže Peter H. Diamandis, zakladateľ nadácie, a výkonný riaditeľ podujatia Marcus Shingles zdôrazňujú, že aj napriek neúspechu súťažiacich považujú zápolenie za úspešné a prínosné: "Rozpútalo odbornú debatu a mnohým ukázalo, že nielen zariadenia veľkých a štátnych agentúr môžu pristáť na Mesiaci. Aj malé tímy podnikateľov, inžinierov a inovátorov z celého sveta majú reálnu šancu."
Na začiatku bolo 25 tímov, na konci iba päť (Moon Express, Cape Canaveral, SpaceIL z Izraela, TeamIndus z Indie, Hakuto z Japonska a medzinárodný projekt Synergy Moon), ktoré sa nejakým spôsobom priblížili vypusteniu ich modulu do vesmíru. Najčastejším dôvodom neúspechu bolo neskoré získanie finančných prostriedkov alebo výrobných kapacít či priestor na dokončenie hardvérového riešenia vozidla a pristávacieho modulu.
Hoci sa už zmienená spoločnosť Astrobotic do finálneho súboja neprebojovala, práve ona na svojom zariadení stále pracuje a jej plán na doručovanie zásielok na Mesiac stále platí.
Na Mesiac chce vyslať pristávací modul Griffin Lander, z ktorého po pristátí malo aj v rámci zápolenia vyjsť vozidlo nazvané Andy. Let má trvať štyri a pol dňa vrátane TLI manévru (Trans-Lunar Injection - manéver pre navedenie na obežnú dráhu Mesiaca). Pristávací modul (Griffin Lander) s Andym na palube by mal na povrch dosadnúť 36 hodín po miestnom východe Slnka (deň na Mesiaci trvá približne mesiac). V rámci súťaže plánovala spoločnosť ako miesto pristátia Jazero smrti (Lacus Mortis).
Andy má pre pohyb v teréne využiť rovnaký spôsob autonómneho riadenia a navigácie, ktorý Univerzita Carnegie Mellon (CMU) pôvodne navrhla pre rover určený na Mars. Teraz Astrobotic už na svojich stránkach inzeruje ceny, za ktorých vraj záujemcom "vyvezie" zásielku na Mesiac. Kilogram vyjde na 1,2 milióna dolárov. Pri doprave na miesto lunárnym vozidlom to budú milióny dva.
Rovnako ako Astrobotic aj tímy SpaceIL, TeamIndus a Hakuto pokračujú vo vývoji a chcú svoje stroje na Mesiac dopraviť.
Medzitým na Mesiaci pristála v roku 2013 napríklad čínska sonda Nefritový králik. Číňania tiež spoločne s Európskou vesmírnou agentúrou chcú na povrchu Luny vybudovať stálu základňu. Podobný plán majú aj Rusi. Existuje aj spoločný plán s NASA na vybudovanie vesmírnej stanice pri Mesiaci. Americký plán pre návrat na Mesiac potom vlani oficiálne potvrdil sám Donald Trump.