Vybrali ju z tisícov adeptov z celého sveta. Slovenka mieri na misiu na okraj havajskej sopky

Expedícia sa odohráva na okraji sopky na Havaji.

Čím je táto misia jedinečná?

Tieto misie vedené NASA sú narozdiel od predošlých misií, ktoré sa sústredili najmä na technológie, zamerané na štúdium psychologickej stránky človeka, ktorý by mal ísť raz aj na Mars. Ide tam teda hlavne o to, ako správne vybrať posádku, ktorá bude vedieť spolupracovať a bude produktívna aj vo výskume pre Mars. Výber spomedzi niekoľko tisíc ľudí z celého sveta trval 15 mesiacov, museli sme prejsť množstvom simulovaných stresových simulácií. Členov posádky vyberali tak, aby boli navzájom kompatibilní a vedeli správne reagovať v rôznych krízových situáciách. Je to tiež prvýkrát v histórii, že NASA pripravila takú simulovanú misiu a ani jeden z členov posádky nie je Američan.

Čo bude úlohou slovenského robota?

Jeho hlavnou úlohou je pomáhať mi počas môjho geologického a biologického výskumu v teréne. Jeho senzory budú snímať okolie a merať všetko od teploty vlhkosti až po miesto, odkiaľ sme zobrali vzorky. Zároveň naňho umiestnime kameru na analýzu terénu. V budúcnosti by sa takéto rovery mohli používať ako takí "skauti", ktoré by išli pred astronautmi preskúmať, či je terén bezpečný. Predsa len pohybovať sa v 30-kilovom skafandri je veľmi náročné, takže by tým robot ušetril prácu.

A čo budete mať na starosti vy?

Všetok výskum, teda nielen môj, ale aj svojich kolegov. Budem musieť monitorovať, či to robia správne a načas, takže týmto spôsobom budem manažovať celú posádku. Je to spojené aj s tým, že pôvodne som mala byť veliteľkou posádky, ale na poslednú chvíľu som musela nahradiť šiesteho člena, ktorý mal zodpovedať za časť výskumu. Takže nakoniec posádke velí člen z Kórey, ktorý bude napríklad dohliadať na to, či chodíme spať a jesť v tom čase, ako nám NASA nariadila, alebo či pijeme len toľko vody, koľko máme. Ide totiž o to, že tam ideme len s limitovaným množstvom vody, jedla a iných potrieb a musíme s tým vydržať osem mesiacov. 

V čom to bude pre vás osobne špeciálne?

Hlavne dĺžka misie, mám za sebou už niekoľko simulovaných misií a expedícií do externých podmienok, ako napríklad v Grónsku, Japonsku či USA, ale najdlhšia z nich trvala len tri mesiace. Teraz budeme zatvorení v dome o priemere 11 metrov, von budeme chodiť len v tom ťažkom skafandri a v podstate sa vzdám slobody a súkromného života, takže toto je pre mňa možno to najnáročnejšie. Ale pozitívnou stránkou je, že ak to zvládnem, tak by mi to mohlo v budúcnosti pomôcť pri výbere astronautov, lebo budem jedna z mála ľudí, čo bude mať za sebou takúto skúsenosť.  

Aký je cieľ expedície?

Cieľom je, aby nás určitým spôsobom snažili potlačiť na hranice našej komfortnej zóny. Budú nás skúšať, či sme správny typ ľudí, ktorí by mohli pripravovať prvú kolóniu pre budovanie veľkej základne na Marse a samozrejme aj prežiť cestu späť. Každý z nás bude mať vlastné vedecké a technické experimenty, ktoré tam bude riešiť. NASA nám tiež zadala množstvo ďalších experimentov, ale o tých vieme veľmi málo, rovnako ako astronauti, ktorí dostávajú iba tzv. need-to-know informácie, teda len to, čo vyslovene potrebujú vedieť.

Michaela Musilová

 V roku 2014 absolvovala simulovanú misiu na Marťanskej púštnej výskumnej stanici v USA a v roku 2017 sa na „Mars“ vrátila ako veliteľka celej misie. Jej vedeckým smerom je astrobiológia so zameraním na organizmy žijúce v extrémnych podmienkach. Svoj výskum robila na California Institute of Technology v USA, University College London vo Veľkej Británii alebo Chiba University v Japonsku. Získala výskumný grant pre prácu v NASA Jet Propulsion Laboratory, spolupracovala na projektoch Európskej vesmírnej agentúry (ESA) a pracovala pre Londýnske Observatórium. Momentálne je predsedníčkou Slovenskou organizáciou pre vesmírne aktivity (SOSA) a hosťujúcou profesorkou na FEI STU či prednášajúcou výskumníčkou pre International Space University a Masarykovú Univerzitu.