Gagarin sa narodil 9. marca 1934 v obci Klušino, ležiacej zhruba 200 kilometrov západne od Moskvy. Jeho školskú dochádzku prerušila v roku 1941 nacistická invázia a dom Gagarinovcov bol skonfiškovaný. Gagarin sa od detstva zaujímal o lietadlá, ako 20-ročný vstúpil do leteckého klubu a neskôr sa vycvičil za bojového pilota.
Ako člen sovietskych vzdušných síl sa Gagarin v roku 1959 prihlásil s 19 ďalšími adeptmi do kozmického programu, ktorého cieľom bolo po prvý raz dopraviť človeka na obežnú dráhu Zeme. Dňa 12. apríla 1961 Gagarin vyštartoval z kozmodrómu Bajkonur na kozmickej lodi Vostok 1, raz obletel Zem a po 108 minútach úspešne pristál.
Národný hrdina
Táto udalosť z neho spravila národného hrdinu, čo pretrvalo i po rozpade ZSSR v roku 1991. Sovietsky režim ho následne vyslal na propagandistickú "mierovú misiu", v rámci ktorej Gagarin navštívil mnoho zahraničných krajín a stretol sa so svetovými lídrami vrátane britskej kráľovnej Alžbety II. či kubánskeho vodcu Fidela Castra.
Keďže bol pre režim vzácnou osobou, dostal zákaz zúčastňovať sa na ďalších nebezpečných aktivitách; z tohto dôvodu bola odstavená jeho kariéra pilota i kozmonauta. Gagarin musel prosiť úrady, aby mohol opäť lietať, čo sa mu v roku 1968 splnilo. Začal absolvovať rekvalifikačný program ako pilot bojových prúdových lietadiel.
Gagarin sa 27. marca 1968 o 10:18 pripravoval na cvičný let vo svojom dvojmiestnom stíhacom lietadle MiG-15 na letisku Chkalovského pri Moskve. "Môj štart bola naplánovaný o hodinu po jeho," hovorí jeho teraz už 84-ročný bývalý kolega Vladimír Aksyonov pre PhysOrg.
Ale Aksyonovov let bol zrušený. O 10:30, keď sa vrátil do svojej základne, Gagarin a jeho druhý pilot Vladimir Seryogin sa už nehlásili. O 14:50 posádky vrtuľníkov hľadajúce lietadlo oznámili, že našli časti trosiek 65 kilometrov od letiska. Gagarinovo telo sa našlo na druhý deň.
"Gagarin je mŕtvy!"
74-ročný Sergej Kravchinský si spomína, že sa dozvedel o smrti Gagarina, keď bol mladým vesmírnym inžinierom. "Počuli sme na chodbe krik: Chlapci, Gagarin je mŕtvy! Bol to šok, všetky ženy plakali," spomína.
Po prvýkrát v sovietskej histórii bol vyhlásený deň národného smútku za niekoho, kto nebol hlavou štátu.
Inžinieri vedeli, že Gagarin trénoval na MiG a že už mal problémy s pristátím. Keď počuli, že vyšetrovacia komisia urobila svoje závery, boli zmätení. Podľa oficiálnej verzie posádka lietadla mala urobiť náhly manéver kvôli "zmene situácie vo vzduchu", ktorá viedla k havárii.
"Správa oficiálnej komisie, ktorá mala 29 zväzkov, nebola nikdy uverejnená. "Toto donútilo kolegov a odborníkov, aby začali vlastný výskum," povedal agentúre AFP Alexander Glushko, historik študujúci sovietský vesmírny priemysel.
Chýry o smrti
Vtedy obiehali okolo Sovietskeho zväzu divoké fámy o Gagarinovej smrti. Niektoré obľúbené teórie boli, že ho zabil Kremeľ, bol opitý v kokpite alebo ho uniesli mimozemšťania.
V roku 2011 pri príležitosti 50. výročia historického letu Gagarina z roku 1961 do vesmíru Kremeľ uviedol niekoľko nových informácií o jeho smrti.
Novoodtajnené dokumenty uviedli, že "jeden z pravdepodobných dôvodov" havárie bol ostrý manéver, aby sa vyhli zrážke s meteorologickým balónom, po ktorom Gagarin a Seryogin stratili kontrolu nad lietadlom.
Na Gagarinovom štátnom pohrebe, ktorý sa konal o tri dni nato, sa zúčastnili desaťtisíce ľudí. Gagarin po sebe zanechal manželku a dve dcéry. Počas svojej vojenskej kariéry dosiahol hodnosť plukovníka.