Nový kandidát na mimozemský život. Na mesiaci Jupitera objavili gejzíry vody

Sonda NASA, ktorá skúmala mesiac Jupitera, preletela cez obrovské množstvo vodných pár, ktoré vytryskli z ľadového povrchu a dosiahli výšku 160 kilometrov, píše Guardian.

Toto zistenie stmelilo názor niektorých vedcov, že mesiac, jeden zo štyroch, ktorý prvýkrát spozoroval taliansky astronóm Galileo Galilei v roku 1610, je najsľubnejšie miesto v slnečnej sústave na hľadanie mimozemského života.

Ak sú takéto gejzíry bežné na Európe, misie NASA a Európskej vesmírnej agentúry (ESA), môžu cez ne preletieť a hľadať známky života v slanej vode, ktorý pochádza z rozsiahleho podpovrchového oceánu obsahujúceho dvakrát toľko vody ako všetky oceány na Zemi.

Sonda NASA Galileo strávila osem rokov na obežnej dráhe okolo Jupitera a uskutočnila svoj najbližší prechod cez Európu, mesiac o veľkosti našho vlastného, 16. decembra 1997. Keď sonda klesla pod nadmorskú výšku 402 kilometrov, jej snímače zachytili neočakávané signály, ktoré vedci neboli schopní v tom čase vysvetliť.

Teraz v novej štúdii výskumníci opisujú, ako sa vrátili k údajom Galilea, keď zrnité obrazy vysielané z Hubbleovho vesmírneho teleskopu v roku 2016 ukázali, čo sa javilo ako vytryskávanie vody z povrchu Európy. Zistili, že náhly výbuch vody z mesiaca vysvetlil podivné merania sondy.

"V decembri 1997 existovali nejaké nezvyčajné znaky, ktorým sme nikdy úplne nerozumeli," povedala Margaret Kivelsonová, vedúca vedkyňa misie Galileo a emeritná profesorka vesmírnej fyziky na Kalifornskej univerzite v Los Angeles. 

Pri najbližšom prelete Galileo preletel cez Európu o viac ako 2230 mph. Nástroje na palube sondy zistili krátky ale dramatický zvrat v magnetickom poli a rýchle zvýšenie hustoty plazmy alebo ionizovaného plynu, cez ktoré kozmická loď preletela. Počítačové simulácie ukázali, že gejzír o rozlohe 193 kilometrov, vytryskujúci z pomerne teplého miesta na Europa, by vytvoril presne tie isté údaje. 

Keď sa z Európy rozstrekujú kvapky vody, molekuly sa okamžite otriasajú vysokoenergetickými časticami, procesom, ktorý ich rozbije do nabitých iónov. Tieto ióny vytvárajú rýchle zmeny v smere magnetického poľa a zvyšujú hustotu plazmy nad gejzírom.

"Naše odhalenie určite zvyšuje možnosť budúceho prieskumu Európy," povedal Xianzhe Jia z univerzity v Michigane. Jedna misia NASA má od roku 2020 zistiť, či by na mesiaci mohol byť život. 

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.