Sledovanie katastrof i citlivosti na bolesť. ISS čakajú rušné dni

V piatok 1. júna odovzdal pri tradičnom ceremoniáli Anton Škaplerov, doterajší veliteľ Expedície 55, velenie nad stanicou ISS svojmu americkému kolegovi Feustelovi. Škaplerov sa totiž so svojimi dvoma kolegami (Scott Tingle a Norišige Kanai) pripravovali na nedeľný návrat späť na Zem. Všetci traja majú za sebou štandardný polročný pracovný pobyt na obežnej dráhe, píše Technet.cz.

Zvládli nielen technicko-prevádzkové úlohy, ale aj množstvo vedeckých experimentov. Do pamäti sa nám táto posádka ale dozaista vpísala tiež kurióznou historkou hneď v prvých dňoch svojho pobytu na obežnej dráhe. Presnejšie povedané jej japonský člen, zástupca JAXA Norišige Kanai.

Čo budeme robiť? Príliš som vyrástol!
Na začiatku tohtoročného januára po iba troch týždňoch pobytu na stanici Norišige Kanai oznámil, že vyrástol o deväť centimetrov, a vyjadril obavy, či sa pri návrate vojde do anatomicky tvarovanej sedačky v lodi Sojuz. Bežne v podmienkach mikrogravitácie, kedy sa uvoľňujú stavce, kozmonauti "vyrastú" v priemere o tri centimetre, ale po návrate do podmienok gravitácie sa všetko vráti do normálu.

Avšak deväť centimetrov bolo na zamyslenie. Norišige meria 180 centimetrov. Hoci v Sojuze sú individuálne sedačky s limitovanou výškou, ešte stále by aj s takmer 190 centimetrami spĺňal príslušnú normu. Lenže čo s jeho individuálne tvarovanou sedačkou? Medzi odborníkmi sa rozpútala diskusia, ktorú prerušil sám Norišige, keď s výhovorkami priznal, že sa pri meraní výšky dopustil chyby. "Vyrástol" iba o dva centimetre.

Návrat Sojuzu MS-07
Nakoniec rusko-americko-japonská posádka pristála v tradičnej oblasti v Kazachstane v nedeľu tretieho júna o 14:39 nášho času. Odpojenie od stanice sa uskutočnilo o 11:16. Zážih brzdiaceho motora a pozvoľný zostup z obežnej dráhy do atmosféry nastal o 14:17.

Trojica Feustel, Arnold a Artemjev však neosirejú v rozľahlých priestoroch stanice ISS nadlho. Už v stredu šiesteho júna odštartuje z kozmodrómu Bajkonur kozmická loď Sojuz MS-09 a dopraví na stanicu novú trojčlennú posádku, na ktorú čaká štandardný polročný pracovný pobyt.

Štart Sojuzu MS-09
Na palube Sojuzu bude Sergej Prokopjev (Roskosmos, 1. štart, 43 rokov.) A Serena Auñón-Chancellorová (NASA, 1. štart, 42 rokov.). Serena tento rok v januári nahradila do posádky pôvodne zaradenú kolegyňu Jeanette Jo Eppsovú. Pôvodne bola členkou záložnej posádky a do kozmu mala letieť až v Sojuze MS-11 v decembri. Tretím "nováčikom" je Alexander Gerst (ESA/Nemecko, 2. štart, 42 rokov). Táto trojica doplní existujúcu posádku stanice ISS.

Gerst stanicu už veľmi dobre pozná. V roku 2014 v nej býval pri štandardnej polročnej pracovnej zmene. Na svojom konte má 165 dní, 8 hodín, 1 minútu a 9 sekúnd kozmického letu.

Štart Expedície 56/57 je plánovaný na stredu šiesteho júna na 13:12:41 hodín nášho času pomocou rakety Sojuz FG z rampy číslo 1. Kozmická loď nepoletí k stanici podľa zrýchlenej schémy. Jej posádka tak prežije nepríliš pohodlný dvojdňový samostatný let, než kozmickú loď automatika pripojí v piatok ôsmeho júna o 15:07 nášho času k modulu MIM-1/Rassvet na ruskom segmente stanice.

Pokiaľ bude všetko v poriadku, potom najneskôr okolo sedemnástej hodiny otvorí nová zmena prechodový otvor a vstúpi do stanice. Plánovaných je 187 dní kozmického letu.

Priamy prenos zo štartu možno sledovať na stránkach Roskosmosu alebo na NASA TV.

Sledovanie katastrof aj citlivosti na bolesť
Novú zmenu čaká predovšetkým spoločná práca so súčasnou trojicou, ktorú vedie Andrew Feustel. Trojica Feustel, Arnold a Artemjev ukončia svoju misiu v septembri. Už 11. októbra sa k ISS vydá Sojuz MS-10 s rusko-americkou posádkou, aby ju nahradila.

Okrem zabezpečenia prevádzky a údržby stanice bude mať terajšia nová posádka Prokopjev, Auñón-Chancellorová, Gerst za úlohu splnenie značného množstva vedeckých experimentov, ktoré sa zamerajú napríklad na fyzikálne a chemické procesy v podmienkach mikrogravitácie a tiež na pozorovanie vesmíru i Zeme.

Sústredia sa na sledovanie lesných ekosystémov, prognostiku prírodných katastrof a mapovanie prírodných aj človekom spôsobených katastrof s cieľom ich odstránenia. Významnú úlohu opäť zohrajú lekársko-biologické experimenty, predovšetkým výskum človeka v prostredí mikrogravitácie a extrémnych podmienok kozmického letu. Sem budú patriť okrem iného štúdia citlivosti na bolesť, kardiologické sledovanie, tiež štúdium vplyvu nadnárodného zloženia posádok na interpersonálnu a medziskupinovú interakciu, diaľkové sledovanie psychologického stavu posádky, sledovanie radiačnej situácie na experimentálnej makete umiestnenej vonku i vo vnútri stanice, monitorovanie metabolizmu a jeho regulácie, experimenty z kozmickej biológie a Technologies a mnoho ďalšieho. Na niektorých experimentoch sa podieľajú tiež študenti.

Priletia ďalšie nákladiaky
Počas leta na stanici postupne zakotvia tiež nepilotované automatické nákladné lode. Posádka si s nimi bude musieť samozrejme poradiť. Starostlivo vyložiť náklad a tiež pripraviť veci, ktoré odvezie Dragon, jediná súčasná nákladná loď schopná pristátia späť na Zem.

Dragon CRS-15 by mal k ISS odštartovať 28. júna na rakete Falcon 9 Block 4. Potom bude deviateho júla (na Bajkonure bude už 10. júla) nasledovať ruský Progress MS-09, ktorý ako jediný dokáže na obežnú dráhu dopraviť a prečerpať zásobu pohonných hmôt i vody. Bude to už sedemdesiaty let Progress k stanici ISS.

Nakoniec 15. septembra zakončí letná zásobovacia operácia štart japonského nákladiaku Kounotori-7 HTV-7, ktorý na obežnú dráhu vynesie japonská raketa H-IIB. Bude to už siedma zásobovacia misie tohto japonského nákladiaku.

EVA nie je len ženské meno
Na posádku čakajú v rámci údržby a opráv stanice aj dnes už bežné výstupy do vonkajšieho priestoru. Ako z amerického, tak z ruského segmentu. Označujú sa skratkou EVA z anglického ExtraVehicular Activity. "Vychádzka" čaká už čoskoro tiež na dvoch členov americkej posádky. Do voľného kozmu sa na najmenej šesť hodín vydá aj Andrew Feustel. Počas tejto misie to bude už tretíkrát.

Najprv krátko opustil stanicu po prílete na obežnú dráhu 29. marca. Druhýkrát potom 16. mája, kedy s kolegom Ricky Arnoldom vymieňali pomocou manipulátora Canadarm2 a robotického ramena DEXTRE pumpu PFCs. Tá zabezpečuje cirkuláciu čpavku vo vonkajšom chladiacom okruhu. Čpavok sa používa ako chladiace médium, odvádza teplo do radiátorov, odkiaľ sa vyžiari do kozmického priestoru.

Pri výstupe plánovanom na 14. júna skontrolujú Feustel a Arnold presnosť montáže pumpy a dokončia inštaláciu nových a aktualizovaných komunikačných systémov, kamier a konzol na modul Harmony, ktoré sa budú používať pre pripájanie už netrpezlivo očakávaných súkromných kozmických lodí Crew Dragon spoločnosti SpaceX a Boeing CST- 100 Starliner, ktoré majú USA opäť zabezpečiť nezávislosť pri vysielaní svojich posádok na stanicu ISS.

Čo ďalej s ISS?
K myšlienke privatizácie americkej časti ISS po roku 2024 sa vytvorila pomerne silná a predovšetkým vplyvná opozícia amerických zákonodarcov. Kým rozvoj vstupu súkromného sektora do kozmického podnikania podporujú, v prípade stanice upozorňujú na to, že vládny úrad NASA by opäť prišiel o istú nezávislosť a za misie svojich posádok a experimenty by musel platiť. Nemožno pritom odhadnúť výšku takých čiastok.

Súčasne sa objavili pochybnosti, či by súkromný sektor dokázal prevádzku stanice v potrebnej miere financovať, a čo by sa stalo, keby o ňu stratil záujem. Oproti tomu je stále silnejúca väčšina amerických zákonodarcov naklonená myšlienke predĺžiť životnosť stanice za rok 2024/2025, najmenej však do roku 2024. Bolo by nepochybne škoda zbaviť sa skvelého vedeckého laboratória na obežnej dráhe okolo Zeme. Šéf pilotovaných programov NASA William Gerstenmaier k tomu uviedol, že prevádzku stanice je možné zabezpečiť aj po roku 2025 a udržiavať ju do tej doby, než prevýši čas potrebný na údržbu a opravy nad časom pre vedecké experimenty.

Bude samozrejme záležať aj na ďalších hlavných partneroch, nielen na Európskej vesmírnej agentúre ESA, kanadskej CSA/ASC a japonskej JAXA, ale predovšetkým na ruskom partnerovi. Ruské a americké segmenty sa navzájom prepájajú a dopĺňajú a ich samostatné prevádzkovanie by bolo veľmi ťažké či skôr nemožné.