Dni na Zemi sa neustále predlžujú. Kvôli Mesiacu

Mesiac je asi 4,5 miliardy rokov starý a nachádza sa v priemere asi 385 000 km od Zeme. Avšak v dôsledku prílivových síl medzi našou planétou a Mesiacom sa tento prirodzený satelit pomaly špiráluje od Zeme rýchlosťou asi 3,82 cm ročne, čo spôsobuje, že sa naša planéta otáča pomalšie okolo svojej osi.

Trvali len 18 hodín
Pomocou novej štatistickej metódy nazvanej astrochronológia sa astronómovia pozerali do hlbokej geologickej minulosti Zeme a rekonštruovali históriu planéty. Táto práca odhalila, že pred 1,4 miliardami rokov bol Mesiac podstatne bližšie k Zemi, čo spôsobovalo rýchlejšiu rotáciu planéty.

V dôsledku toho podľa vyhlásenia Univerzity Wisconsin-Madison trval deň na Zemi len 18 hodín a 41 minút. Toto číslo znamená, že priemerná dĺžka dňa na Zemi vzrástla približne o 74 tisícin sekundy ročne od prekambriánskeho obdobia. Tento trend by mal pokračovať aj ďalšie milióny, ak nie miliardy rokov.

"Ako sa Mesiac vzďaľuje, Zem si môžeme predstaviť krasokorčuliara robiaceho piruetu, ktorý sa spomalí, keď roztiahne svoje ruky. Jednou z našich ambícií bolo používať astrochronológiu na zistenie času v najvzdialenejšej minulosti, aby sme vytvorili veľmi staré geologické časové pásma. Chceme byť schopní preskúmať miliardy rokov, ktoré sú porovnateľné s tým, ako študujeme moderné geologické procesy," uviedol spoluautor štúdie Stephens Meyers, profesor geovedy na Univerzite Wisconsin-Madison.

Pochopenie starobylej klimatickej zmeny

Astrochronológia spája astronomickú teóriu s geologickým pozorovaním, čo umožňuje výskumníkom rekonštruovať históriu slnečnej sústavy a lepšie pochopiť starobylú klimatickú zmenu.

Mesiac a ďalšie telesá v slnečnej sústave vo veľkej miere ovplyvňujú rotáciu Zeme, vytvárajúc orbitálne variácie nazývané Milankovičove cykly. Tieto variácie určujú, kde sa na Zemi šíri slnečné svetlo na základe rotácie a naklonenia planéty. "Mali sme záujem o rekonštrukciu Milankovičových cyklov, pretože poskytujú silný nástroj na hodnotenie histórie našej planéty a slnečnej sústavy. Ich identifikácia v sedimentoch starých milión rokov priniesla revolúciu v chápaní povahy ľadových dôb, nestability ľadovcov a spôsobu fungovania klimatického systému Zeme, povedal Meyers.

Zemské klimatické rytmy sú zachytené v skalnatých útvaroch starých stovky miliónov rokov. Avšak pokiaľ ide o starobylú minulosť našej planéty, ktorá trvá miliardy rokov, tento geologický záznam je dosť obmedzený, uviedli výskumníci. To môže viesť k neistote a zmätku. Napríklad aktuálna rýchlosť, ktorou sa Mesiac vzďaľuje od Zeme, naznačuje, že za viac ako 1,5 miliardy rokov by bol Mesiac dosť blízko, aby ho jeho gravitačné interakcie so Zemou roztrhli napoly.

Nová metóda

Použitím ich novej štatistickej metódy dokázali výskumníci kompenzovať neistotu v priebehu času. Tento prístup bol testovaný na dvoch stratigrafických vrstvách horniny, 1.4 miliardy rokov starom útvare zo severnej Číny a 55 miliónov rokov starom zázname z Walvis Ridge v južnom Atlantickom oceáne.

Preskúmanie geologického záznamu zachytávaného v horninových vrstvách a integrácia miery neistoty odhalili zmeny v rotácii Zeme, na obežnej dráhe a vzdialenosti od Mesiaca počas celej histórie, ako aj to, ako sa dĺžka dňa na Zemi neustále zvyšuje. "Geologický záznam je astronomickým observatóriom rannej slnečnej sústavy," uviedol Meyers vo vyhlásení. "Pozeráme sa na jeho pulzujúci rytmus, zachovaný v skalách a dejinách života."

Pokiaľ však ide o Mesiac, nebude od Zemi ustupovať naveky. V určitom čase v ďalekej budúcnosti dosiahne stabilnú vzdialenosť, keď bude viditeľný len z jednej polovice Zeme a nikdy nie z tej druhej.