Na najväčšej planéte našej sústavy sa blýska ako na Zemi

Článok o ich objave vyšiel vo štvrtok v prestížnych odborných časopisoch Nature a Nature Astronomy. Podieľali sa na ňom Ondřej Santolík a Ivana Kolmašová z oddelenia kozmickej fyziky. O úspechu informovala Akadémia vied v tlačovej správe.

Prvé náznaky, že na Jupiteri sa blýska podobne ako na Zemi, priniesla sonda Voyager 1 v roku 1979. Zaznamenala v blízkosti Jupitera rádiové signály, ktoré pri prevedení do zvukovej podoby "hvízdali" podobne ako tie od pozemských bleskových výbojov. Existenciu bleskov potvrdili aj ďalšie sondy, nepodarilo sa im ale zachytiť aj ďalšie signály, ktoré obvykle sprevádzajú pozemské blesky.

Prelom spôsobila sonda Juno, ktorú k tejto planéte vyslala NASA. Priletela k nej v lete 2016 po päťročnej ceste. "Každých 53 dní sa k planéte dostane veľmi blízko, do výšok púhych 4000 kilometrov (menej ako desatinu polomeru Jupiteru) nad viditeľný povrch. Tak blízko sa žiadna z predchádzajúcich sond nedostala," uviedli vedci.

Prístroje na sonde Juno zistili, že elektromagnetické signály vyžarované bleskovými výbojmi na Jupiteri sú oveľa podobnejšie tým pozemským, než sa doteraz myslelo. Mikrovlnný detektor ukázal, že najviac bleskov vzniká v stredných a polárnych oblastiach, naopak okolo rovníka žiadne signály nezachytil.

Kolmašová a tiež ďalší vedec, Masafumi Imai z univerzity v americkom štáte Iowa, museli prebrať niekoľko desiatok tisíc záznamov. "Prispeli sme analýzou meraní elektromagnetických polí na počuteľných frekvenciách, ktorá potvrdzuje interpretáciu pulzu zaregistrovaných mikrovlnným detektorom ako signálov od bleskov," povedal Santolík.

Predtým sa vedci domnievali, že blesková aktivita na Jupiteri je až tisíckrát nižšia ako na Zemi. Opierali sa hlavne o dáta z Voyageru 1. Juno ale pri svojich ôsmich blízkych obletoch zhromaždila oveľa rozsiahlejší súbor meraní bleskov. Ukázal, že frekvencia bleskov na oboch planétach je porovnateľná.