Vo vesmíre po prvýkrát objavili rádioaktívnu molekulu

V 17. storočí astronómovia videli v súhvezdí Líška jasne žiariacu novu. Teraz v novom vyšetrovaní medzinárodný výskumný tím vedený Tomaszom Kamińskim z centra astrofyziky Harvard-Smithsonian ukázal, že nova bola pravdepodobne spôsobená zlúčením dvoch hviezd, čo je známe ako červená nova.

V červenej nove sa dve hviezdy spájajú pri výbušnej udalosti, ochladzujú sa a potom v tejto "studenej fáze" vytvárajú veľké množstvo molekulárneho plynu a prachu.

Tím pozoroval tento molekulárny plyn, 26AlF, rádioaktívny izotop hliníka 26Al vo zvyškoch novy, známej ako CK Vul. Je to po prvýkrát, čo bola vo vesmíre detekovaná rádioaktívna molekula. Je to tiež podľa štúdie v časopise Nature Astronomy prvýkrát, čo bol objekt, ktorý produkuje 26AlF, priamo identifikovaný.

Pozorovaním 26AlF môžu vedci lepšie pochopiť, ako prebehla fúzia v CK Vul. Navyše štúdium procesu fúzie ukazuje, že hviezdna kolízia môže podľa vyhlásenia odhaľovať aj tie najhlbšie vrstvy hviezdy. 

Ale zatiaľ čo táto štúdia priniesla nové svetlo na túto starodávnu kolíziu, vyvolala aj nové otázky. Už roky je známe, že v celej galaxii existujú približne dve slnečné hmoty 26Al.

Ešte stále nie je jasné, kde vznikol tento rádioaktívny materiál, ale podľa odhadov hmotnosti 26AlF v CK Vul sa vedci domnievajú, že fúzia nemôže byť výhradne zodpovedná za všetky zistené izotopy. Takže množstvo nájdeného izotopu a jeho pôvod v galaxii zostáva trochu záhadou.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.