Spoločná štúdia medzi výskumníkmi na univerzite v Rutgers University a Kalifornskou univerzitou v Berkeley na ich vysvetlenie poukázala na vnútorne vytvorené magnetické pole Mesiaca a predošlú vulkanickú aktivitu, informuje Live Science.
Výskumníci už istý čas vedia, že lunárne útvary zdieľajú priestor s lokalizovanými magnetickými poľami. "Ale príčina týchto magnetických polí, a teda samotných útvarov, bola už dlho tajomstvom," povedala Sonia Tikoo, spoluautorka štúdie a výskumníčka na oddelení vedy o Zemi a planétach na Rutgers University-New Brunswick. "Aby sme to vyriešili, museli sme zistiť, aký geologický prvok by mohol produkovať tieto magnetické polia a prečo je ich magnetizmus taký silný."
Výskumníci vyvinuli matematické modely pre tieto lokalizované polia alebo "geologické magnety". Tieto modely ukázali, že každý lunárny útvar musí existovať nad úzkym magnetickým objektom nachádzajúcim sa tesne pod lunárnym povrchom.
Vedci si myslia, že tieto podpovrchové magnetické objekty sú staré, dlhé, úzke lávové trubice tvorené tečúcou lávou. Minulé experimenty ukázali, že pri zahrievaní nad 600 stupňov Celzia v prostredí s nulovým obsahom kyslíka sa niektoré minerálne látky v horninách Mesiaca rozpadajú a uvoľňujú železo, čo robí horniny veľmi magnetickými.
Takže keď Mesiac pred 3 miliardami rokmi chrlil lávu, pravdepodobne sa vytvorili tieto magnetické lávové trubice a stali sa veľmi magnetickými, keď sa ochladili. "Nikto nepomyslel na takúto reakciu, pokiaľ ide o vysvetlenie týchto nezvyčajne silných magnetických útvarov na Mesiaci," uviedla Tikoo vo vyhlásení. Z lávy sa podľa nej stala magnetická hornina pod povrchom Mesiaca a spôsobila záhadné útvary. "Toto bol posledný kúsok v hádanke pochopenia magnetizmu, ktorý je základom týchto lunárnych útvarov."