Astronómovia zrejme objavili prvý mesiac mimo našej sústavy

Zatiaľ čo v našej slnečnej sústave bolo doteraz objavených okolo 200 mesiacov, mimo nej zatiaľ ani jeden. To by sa mohlo teraz zmeniť, ak sa potvrdí mnohosľubné indície ukazujúce na existenciu vzdialeného mesiaca.

Podľa všetkého zaberá vzdialený mesiac približne 1,5 percenta hmoty svojej planéty, čo zhruba zodpovedá pomeru medzi našou Zemou a Mesiacom. Lenže pozorovaná planéta je niekoľkonásobne väčšia ako Jupiter, takže jej mesiac, označovaný pracovne Kepler 1625b-i, je veľký približne ako planéta Neptún a rovnako ako on je zložený z plynov.

Takto veľký "plynový mesiac" by každopádne vyzeral úplne inak ako doteraz známi súputníci planét v našej slnečnej sústave. "Ak objav potvrdí ďalšie pozorovania s pomocou Hubblovho ďalekohľadu, mohol by nám poskytnúť rozhodujúce informácie o vývoji planetárnych systémov a experti by možno museli prehodnotiť teórie o vzniku mesiacov planét," zdôraznil Kipping.

Kipping a jeho kolega Teachey sa s pomocou Hubblovho vesmírneho ďalekohľadu zamerali na hviezdu Kepler-1625, u ktorej už predtým našiel teleskop Kepler americkej vesmírnej agentúry NASA planétu. Tá pri pozorovaní zo Zeme pravidelne pretína kotúč svojej hviezdy a pri tomto takzvanom tranzite ju trochu zatieňuje. Tento pohyb sa dá veľmi presne merať a je dôkazom existencie planéty.

Už z predchádzajúcich pozorovaní vedci vedia, že planéta okolo svojej hviezdy obieha v približne rovnakej vzdialenosti ako Zem okolo Slnka. Pozorovanie však odhalila "podozrivé" anomálie.

"Pozorovali sme malé odchýlky a kolísanie svetelnej krivky, čo upútalo našu pozornosť," povedal Kipping. Vedci tieto odchýlky skúmali s pomocou Hubblovho ďalekohľadu, ktorý dokáže poskytnúť štyrikrát presnejšie informácie o priebehu svetelnej krivky planéty než Keplerov vesmírny ďalekohľad.

Pri dodatočných pozorovaniach zistili, že tranzit začal o približne 78 minút skôr, než by sa dalo očakávať. Okrem toho vedci spozorovali, že asi 3,5 hodiny po tranzite hviezdy bola táto znovu zatienená. Oba javy možno vysvetliť tým, že na tranzit planéty sa pridal ešte tranzit jej mesiaca, "ktorý pobehuje za planétou ako pes na vodítku svojho majiteľa", vysvetlil Kipping.