Čínsky satelit má z vesmíru osvetľovať ulice. Znečistenie zvýši až 50-krát, varuje astronóm

Podľa Barentina by sprevádzkovanie satelitu zvýšilo množstvo svetelného smogu až 47-násobne. To by spôsobilo problémy nielen ľuďom, ale najmä divokej zveri, píšu Lidovky.cz.

Čínske mesto Čcheng-tu plánuje už v roku 2020 vypustiť prvý satelit, ktorý by nahrádzal mesačné svetlo. V ďalších dvoch rokoch svoj projekt podľa informácií magazínu Forbes ešte rozšíri: vypustí ďalšie dva mesiace tak, aby osvetľovali plochu asi 130 kilometrov štvorcových permanentne. Podľa pôvodných správ pritom mal satelit mesto osvetľovať iba v noci.

"Použitím umelého mesiaca na tejto ploche môžeme ušetriť za elektrinu až 1,2 miliárd juanov," uviedol predseda súkromného výskumného ústavu Wu Čchun-feng podľa serveru China Daily. Umelé žiarenie z výšky asi päťsto kilometrov nad Zemou by tiež mohlo pomôcť v oblastiach bez elektriny, napríklad po prírodných katastrofách.

Astronóm John Barentin z Medzinárodnej spoločnosti pre temnú oblohu ale varuje, že "nový Mesiac" s takými parametrami by mal negatívne dopady na prírodu. "Vytvoril by sa svetelný smog zodpovedajúci tomu, aký je v najväčších svetových mestách," povedal Barentin. "To by bol problém ako pre tých obyvateľov Čcheng-tu, ktorí nemajú možnosť odrezať sa od nechceného svetla, tak hlavne pre divokú zver," dodal Barentin s tým, že také veľké trvalé svetelné znečistenie môže priniesť úplne nové environmentálne problémy.

Ideu umelého mesiaca už mali aj Rusi
Podobný satelit, aký plánuje čínske mesto, už v roku 1999 na obežnú dráhu okolo Zeme vyslali Rusi. Vedci mali za to, že by sa pomocou vesmírnych zrkadiel mohla osvetľovať sibírska mesta. Podstatou experimentu "Znamja" bolo roztvoriť na kozmickej nákladnej lode Progress membránu s priemerom 25 metrov potiahnutou kovovou vrstvou. Odrazom slnečného svetla v tomto vesmírnom zrkadle mala byť osvetlená niektoré miesta na Zemi. Zrkadlo sa ale Rusom nepodarilo dvakrát roztvoriť a od projektu upustili. Progress potom zhorel v atmosfére a zvyšné úlomky spadli do Tichého oceánu.

Zrejme ako prvý mal podobný nápad ale nemecký vedec Hermann Oberth, ktorý v druhej polovici 20. rokov 20. storočia prišiel s nápadom vesmírnej stanice, ktorá by zrkadlovo odrážala slnečné svetlo na konkrétne miesto na Zemi. Koncept potom v období druhej svetovej vojny skúmala nemecká armáda, ktorá chcela odrazené slnečné lúče využiť ako zbraň.