NASA čaká "sedem minút hrôzy". Pokúsi sa dostať na Mars

Po vyše šesťmesačnom putovaní vesmírom modul InSight, ďalší robotický prístroj NASA, vstúpi do atmosféry Marsu. Ide o prelomový projekt, lebo vôbec prvýkrát je zameraný na vnútro červenej planéty, nie na jej povrch ako doposiaľ. Insight zostane na jednom mieste, na rozdiel od pohyblivých prieskumníkov Curiosity, Spirit či Opportunity. Získané dáta prinesú dôležité informácie o jadre Marsu a o vývoji planéty. Poznatky vedci chcú využiť aj pri bádaní o vzniku a histórii Zeme. 

Pristátie blízko marsovského rovníka sa predpokladá v pondelok 26.novembra okolo 21:00 SEČ. Posledných pár minút cesty sondy však robí NASA starosti. "Existuje dôvod, prečo inžinieri nazývajú pristávanie na Marse siedmimi minútami hrôzy," povedal pre Fox News Rob Grover, ktorý zodpovedá za vstup, zostup a pristátie InSightu. "Nemôžeme ručne riadiť pristávanie, takže sa musíme spoliehať na príkazy, ktoré sme predprogramovali do sondy. Strávili sme roky skúšaním našich plánov, štúdiami z iných pristátí na Marse a štúdiom všetkých podmienok, ktoré nám Mars môže pripraviť. A zostaneme ostražití, kým sa InSight neusadí v oblasti Elysium Planitia."

Počas toho, ako bude InSight klesať, bude zasiahnutá extrémnymi teplotami, rýchlosťami a silami. V snahe zabrániť akémukoľvek poškodeniu prístroja NASA vybrala na pristátie časť Marsu s názvom Elysium Planitia, ktorá je rovinatá. Celý zostup s pristátím má trvať sedem minút. InSight počas neho musí zbrzdiť z rýchlosti 19 800 kilometrov za hodinu, s ktorou vletí do atmosféry, na iba osem kilometrov za hodinu. Vstupný uhol pritom musí byť 12 stupňov; ak bude uhol väčší, sonda môže zhorieť, ak bude menšia, môže sa odraziť späť do vesmíru. Sledovať toto dianie a informovať o ňom v rôznych časových intervaloch bude niekoľko prístrojov. NASA pripravila pre túto príležitosť špeciálne komunikačné kanály.

O tom, že zdarné pristátie na Marse zďaleka nie je zaručené, svedčia štatistiky. Úspešných misií s pristátím bolo doteraz len 40 percent. O obtiažnosti dostať zariadenie na povrch susednej planéty sa presvedčila aj Európska vesmírna agentúra (ESA), ktorej sonda Schiaparelli sa v roku 2016 vinou zlyhania počítača zrútila.

Na potvrdenie toho, či celý manéver zostupu a dosadnutia InSightu - vrátane odhodenia tepelného štítu, správneho roztvorenia špeciálneho padáku, vysunutia troch pristávacích vzpier a zážihu brzdiacich motorov - bol úspešný, bude musieť riadiace stredisko na Zemi chvíľu počkať. Preto tiež NASA oznámila, že tlačová konferencia po pristátí sa nebude konať skôr ako o 23:00 SEČ.

Samotná sonda môže vyslať k Zemi dva typy signálov, jeden slabší bezprostredne po pristátí a o sedem minút neskôr ďalší silnejší. Ten druhý bude priaznivou správou, pretože bude znamenať, že InSight je v dobrom stave. Avšak ešte niekoľko hodín potrvá, než sa potvrdí, či modul bez problémov roztvoril solárne panely. Časové oneskorenie, teda doba než signál dorazí z Marsu na Zem, je osem minút.

Vedci pre istotu pripravili tri alternatívne spôsoby odovzdania správ od nového robotického výskumníka na červenej planéte. O jeden sa majú postarať dva minisatelity Marc prezývané Wall-E a Eva. InSight na ceste k Marsu sprevádzajú a sledujú a ich úlohou bude odovzdať údaje o pristávacom manévri. Ide o unikátny test možného lacnejšieho komunikačného spojenia pri budúcich misiách v hlbokom vesmíre.

Okrem toho má NASA ešte k dispozícii dvoch "veteránov". Od roku 2001 okolo Marsu lieta sonda 2001 Mars Odyssey a od roku 2006 Mars Reconnaissance Orbiter (MRO). Prvý uvedený satelit by mal podľa NASA predovšetkým potvrdiť rozovretie solárnych panelov, ktoré budú zabezpečovať pre InSight dostatok energie. MRO potom bude zaznamenávať celý zostup s pristátím pre prípad, že by v priebehu vznikol nejaký problém.

Na 485 miliónov kilometrov dlhú cestu sa 358 kilogramov ťažká sonda InSight (Interior Exploration using Seismic Investigations, Geodesy and Heat Transport) vydala 5. mája. Z Vandenbergovej leteckej základne v Kalifornii ju do vesmíru vyniesla raketa Atlas V.

Celkové náklady na projekt podľa NASA presiahli miliardu dolárov (okolo 870 milióna eur). Američania pritom investovali 814 miliónov dolárov (713 miliónov eur). Ďalších 180 miliónov dolárov (157 miliónov eur) stál vývoj a výroba prístrojov SSEI a HP3, ktoré pre InSight dodali Francúzsko a Nemecko.

Veľmi citlivý francúzsky seizmometer SEIS (Seismic Experiment for Interior Structure) bude registrovať a popisovať otrasy pôdy pri udalostiach, ako sú "marsotrasenie" alebo dopady meteoritov. Zaznamenané údaje poslúžia k lepšiemu poznaniu kôry Marsu.

Nemecký prístroj HP3 (Heat Flow and Physical Properties Package) je schopný zavŕtať sa až päť metrov pod povrch a merať prúdenie tepla v hlbinách štvrtej planéty slnečnej sústavy. Tieto informácie odhalia veľa o jej vnútri, o jej vývoji aj o tom, či má rovnaké zloženie ako Zem.

Do výbavy patrí aj prístroj RISE s dvoma rádiovými anténami. S jeho pomocou bude možné veľmi presne sledovať lokáciu Insight. Mars rovnako ako Zem na svojej obežnej dráhe kolíše a získanie údajov o tom pomôže vedcom skúmať, ako je pohyb planéty okolo Slnka ovplyvňovaný jej vnútornou štruktúrou. Merania tiež poskytnú informácie o základných vlastnostiach jadra Marsu. Poodhalia, v akej hĺbke sa jadro stáva pevné a aké iné látky sa v ňom okrem železa môžu nachádzať.