Veľký úspech NASA vo vesmíre. Americká sonda pristála na Marse a otvorila solárne panely

Americkej sonde InSight, ktorá je vôbec prvým aparátom určeným k seizmickému prieskumu Marsu, sa dnes po viac ako polročnej ceste podarilo pristáť na červenej planéte. 

Signály potvrdzujúce pristátie InSight sa dostali na Zem o 20:53 SEČ, ktoré vyvolali radosť a úľavu od členov tímu a predstaviteľov Amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) v Jet Propulsion Laboratory (JPL), ktorá riadi misiu InSight. O niekoľko minút neskôr získal tím od vysielača potvrdenie, že sonda po pristátí funguje.

Celé pristátie sondy si môžete pozrieť v tomto videu:

NASA nezastierala, že pristátie patrí k najnáročnejším manévrom misie, pracovníci vesmírnej agentúry v tejto súvislosti dokonca používali termín šesť a pol minúty hrôzy.

Dosadnutie InSight bolo naplánované na severnej pologuli na planine Elysium Planitia v blízkosti rovníka krátko pred 21:00 SEČ. Sonda vstúpila do atmosféry s rýchlosťou 19 800 kilometrov za hodinu a počas nadchádzajúcich šiestich a pol minúty musela s pomocou tepelného štítu a padáku spomaliť na osem kilometrov za hodinu.

Správy odoslané Mars Odyssey ukazujú, že solárne panely sondy InSight sa otvorili a nabíjajú batérie. Vyplýva to zo správy zverejnenej na Twitteri amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA). Informácia o otvorení solárnych panelov prišla sedem hodín po pristátí, uviedla NASA. Správne rozovretie panelov je dôležité pre zásobovanie sondy elektrickou energiou.

Skúmanie vnútra Marsu

Pristátie bola však len predohrou hlavnej udalosti, a to vedeckej práce sondy na červenej planéte.

Počas nasledujúcich dvoch rokov Zeme, bude skúmať vnútornú štruktúru a zloženie Marsu v nebývalých detailoch. InSight použije na tento účel dva hlavné vedecké nástroje: tepelnú sondu, ktorá sa pod povrch Marsu prekope až 5 metrov a sadu troch neuveriteľne presných seizmometrov, ktoré budú hľadať marsotrasenie či nárazy meteoritov.

"Môžu vidieť vibrácie s amplitúdou približne o veľkosti atómu - možno zlomku atómu," uviedol počas včerajšej tlačovej konferencie Bruce Banerdt z JPL.

Na palube je aj rádiolokátor na meranie chýb v rotácii Marsu, čo vedcom pomôže zistiť podrobnosti o planetárnom jadre. Spoločne všetky tieto údaje poskytnú vedcom nebývalý pohľad na vnútro červenej planéty. "To je cieľ misie InSight - skutočne mapovať zvnútra Mars v troch rozmeroch, aby sme pochopili vnútro Marsu, ako aj pochopili povrch Marsu," povedal Banerdt.

Pátrať po stopách dávneho či súčasného života ale InSight nebude.

Základné údaje o Marse a o jeho ľudskom dobývaní:

Základné údaje o Marse:

  • Mars je druhou najmenšou planétou slnečnej sústavy (po Merkúri) a štvrtou od Slnka; oproti Zemi má len približne štvrtinový povrch a iba asi desatinu hmotnosti. Má dva malé mesiace - Phobos (Strach) a Deimos (Hrôza).
  • Má veľmi riedku atmosféru, ktorá nie je schopná zadržiavať tepelnú výmenu medzi povrchom a okolitým priestorom, čo má za následok veľké teplotné rozdiely počas dňa a noci (od -133 do +27 stupňov Celzia); priemerná teplota tam činí -55 stupňov Celzia; 95 percent atmosféry tvorí oxid uhličitý.
  • Názov dostal podľa rímskeho boha vojny Marta; hovorí sa mu aj červená planéta - červený je prach a piesok bohatý na oxid železitý.
  • Na Marse je tiež najvyššia známa hora Slnečnej sústavy - vulkán Olympus Mons, týčiaci sa do výšky 27 kilometrov nad povrchom planéty.
  • Na Marse zrejme bývala tekutá voda, avšak v časoch, keď tam boli úplne odlišné podmienky. Dnes sa v tamojšom riedkom ovzduší voda v tekutom skupenstve nevyskytuje (len ako vodná para alebo ako jemné ľadové kryštáliky). Podľa tohtoročnej správy talianskych vedcov, uverejnenej v časopise Science, je ale možné, že sa pod ľadom v blízkosti južného pólu nachádza veľké soľné jazero.

Výskum Marsu:

  • Prvé neúspešné pokusy o vyslanie sond k Marsu uskutočnil Sovietsky zväz v októbri 1960, sondy Marsnik 1 a Marsnik 2 sa ale nedostali ani za hranice zemskej atmosféry.
  • Ako prvá úspešne preletela okolo Marsu v júli 1965 americká sonda Mariner 4, ktorá tiež zaobstarala prvé snímky povrchu. Ďalšia americká sonda Mariner 9 bola v novembri 1971 ako prvá navedená na obežnú dráhu Marsu - bola to zároveň prvá sonda na obežnej dráhe inej planéty.
  • Na povrch Marsu dopadol ako prvý v novembri 1971 sovietsky Mars 2, ale kontakt s ním nebol naviazaný. Len pár sekúnd trvalo 2. decembra 1971 spojenie s jeho sesterskou sondou Mars 3.
  • Prvým úspešným pristátím sa tak až 20. júla 1976 stala americká sonda Viking 1, ktorá potom šesť rokov (do novembra 1982) mapovala povrch - dĺžkou pobytu vytvorila na dlho rekord, ktorý prekonal až v roku 2010 rover Opportunity (ten je na Marse od januára 2004 dodnes, po mohutnej prachovej búrke tento rok v júni sa ale odmlčal). Sonda Viking 1 na Zem odoslala okrem iného prvú farebnú fotografiu povrchu Marsu a so sondou Viking 2, ktorá pristála na Marse o dva týždne neskôr, zaobstarala vyše 50-tisíc snímok, avšak známky po živote nenašla.
  • Americká sonda Phoenix (na Marse fungovala od mája do novembra 2008) tam našla 31. júla 2008 definitívny dôkaz o existencii vody. Zatiaľ poslednou americkou sondou na Marse bola Maven, ktorá odštartovala v novembri 2013 a k planéte doletela v septembri 2014. Jej úlohou bolo skúmanie horných vrstiev atmosféry, teraz má fungovať ako telekomunikačná družica pre spojenie sond na povrchu so Zemou.
  • Úspešné sondy k Marsu vyslali doteraz len Rusko (a predtým Sovietsky zväz), Spojené štáty, Európska vesmírna agentúra (ESA) a India, pričom prieskum priamo na povrchu sa zatiaľ darí len Američanom. Sovietske pokusy zo začiatku 70. rokov neboli príliš úspešné, nedarilo sa ale ani európskej agentúre ESA o dekády neskôr. V decembri 2003 síce na povrch Marsu dosadla sonda Beagle 2, nezačala ale komunikovať, pretože sa jej nepodarilo rozložiť solárne panely.
  • Pred dvoma rokmi skončil neúspechom aj ďalší európsky pokus o prieskum povrchu červenej planéty. V októbri 2016 mal na Marse pristáť v rámci spoločného projektu ESA a ruskej agentúry Roskosmos modul Schiaparelli, zameraný na hľadanie prípadných stôp života. Počas pristávacieho manévru sa ale roztrieštil o povrch, a to kvôli zlej technickej a programovej príprave. Modul predčasne odhodil padáky a na povrch narazil rýchlosťou 540 kilometrov za hodinu.
  • Sondy k Marsu neúspešne vyslali tiež Japonsko a Čína. V novembri 2013 sa potom štvrtou mocnosťou sveta, ktorá dosiahla červenú planétu, stala India s družicou Mangalján, ktorá sa podobne ako americký Maven zameriava na prieskum atmosféry.
  • Teraz skúma Mars sedem sond, z toho šesť z jeho obežnej dráhy: Mars Odyssey (od októbra 2001; USA), Mars Express (od decembra 2003; ESA), Mars Reconnaissance Orbiter (od marca 2006, USA), Maven (od septembra 2014, USA), Mangalján (od septembra 2014, India) a Trace Gas Orbiter (priniesla modul Schiaparelli; od októbra 2016, ESA). Na povrchu Marsu je potom po odmlčaní Opportunity jediné robotické vozidlo, americké Curiosity (od augusta 2012).

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.