Dlhý vesmírny let môže oslabiť imunitný systém astronautov

Takéto dlhodobé vesmírne lety by mohli nepriaznivo ovplyvniť určité bunky v imunitnom systéme astronautov, tvrdí nová štúdia vedená výskumníkmi z University of Arizona.

„NASA a iné vesmírne agentúry sa obávajú, že imunitný systém bude počas veľmi dlhých misií v kozmickom priestore ohrozený,“ povedal Richard Simpson, vedúci autor štúdie publikovanej v Journal of Applied Physiology. Aké klinické riziká sú pre astronautov počas týchto misií, keď sú vystavení napríklad mikrogravitácii, radiačným a izolačným stresom? Mohlo by to byť katastrofálne na úrovni, že astronaut nebude môcť dokončiť misiu?

Narušenie zabijakov

Simpson a jeho tím vedcov z University of Arizona, University of Houston, Louisiana State University a NASA-Johnson Space Center študovali účinky šesťmesačných alebo dlhších kozmických letov na tzv. NK bunky, čo je typ bielych krviniek, ktoré zabíjajú rakovinové bunky v tele a zabraňujú opätovnej aktivácii starých vírusov.

„Rakovina je veľkým rizikom pre astronautov pri veľmi dlhých misiách vesmírneho letu kvôli vystaveniu žiareniu. NK bunky sú tiež veľmi dôležité pri ničení buniek infikovaných vírusom. Keď ste na vesmírnej stanici, je to veľmi sterilné prostredie – pravdepodobne nedostanete chrípku alebo rhinovírus – ale problémom sú vírusy, ktoré už vo vašom tele sú. Ide väčšinou o vírusy, ktoré spôsobujú opary či mononukleózu, zostávajú vo vašom tele po zvyšok vášho života a znova sa aktivujú, keď ste v strese,“ vysvetlil Simpson.

Vedci porovnávali vzorky krvi ôsmich členov posádky, ktorí dokončili misie na Medzinárodnej vesmírnej stanici, so zdravými jedincami, ktorí zostali na Zemi. Vzorky krvi boli odobraté pred štartom, v niekoľkých momentoch počas misie a po návrate astronautov na Zem.

Výsledky ukázali, že funkcia NK buniek je narušená u astronautov v porovnaní s predletovými hladinami a kontrolami na zemi. V 90. deň letu bola NK-bunková cytotoxická aktivita proti bunkám leukémie in vitro znížená približne o 50 percent u členov posádky Medzinárodnej vesmírnej stanice.

„Keď sa pozrieme na vzorky astronautov počas letu v porovnaní s ich vlastnými vzorkami predtým, než leteli, je tam pokles. Keď ich porovnáme s tými, ktorí zostali na Zemi, je tam stále pokles. Myslím si, že niet pochýb o tom, že funkcia NK buniek klesá v prostredí vesmírneho letu,“ uviedol Simpson.

Nováčikovia vs. veteráni

Tento efekt sa javí výraznejší u nových astronautov, na rozdiel od tých, ktorí už vo vesmíre boli. Polovica našich členov posádky už do vesmíru predtým letela a druhá polovica zase nie,“ povedal Simpson. „Takže sme ich mohli rozdeliť na polovicu, aby sme zistili, či to nie je následok, a bol. Nováčikovia mali väčší pokles vo funkcii NK buniek v porovnaní s veteránmi.“

Rozdiely by mohli byť spôsobené vekom alebo stresom, za predpokladu, že nováčikovia, ktorí sú všeobecne mladší ako veteráni, by považovali cestovanie vo vesmíre za viac stresujúce než tí, ktorí ho už absolvovali predtým.

Ďalšou otázkou by bolo, ako zmierniť tieto účinky? Ako zabrániť tomu, aby imunitný systém zoslabol počas vesmírneho letu? Simpson a jeho kolegovia spolu s európskymi a ruskými vedcami už pracujú na potenciálnych protiopatreniach, ktoré by mohli pomôcť astronautom udržať si zdravie vo vesmíre vrátane nutričných alebo farmakologických zásahov a zvýšeného cvičenia, o všetkých z nich bolo preukázané, že majú pozitívny vplyv na funkciu imunitného systému.