Pred 20 rokmi bol vo vesmíre prvý Slovák. Zajtra sa v Bratislave stretne s 15 kozmonautmi

Pobyt prvého Slováka v histórii vo vesmíre dohodli ruská a slovenská strana v rámci realizácie medzivládnej dohody o vyrovnaní zadlženosti bývalého ZSSR a Ruskej federácie voči SR, teda v rámci tzv. deblokácie ruského dlhu. Rokovania prebiehali od roku 1997, kedy sa začal aj širší výber adeptov na kozmický let. Z troch desiatok uchádzačov sa výber zúžil na 11 ľudí a napokon na štvoricu plukovník Martin Babjak (38 rokov), podplukovník Michal Fulier (42 rokov), major Ivan Bella (33 rokov) a kapitán Milan Grošaft (31 rokov).

Kozmonauti v rámci prípravy museli podstúpiť množstvo lekárskych vyšetrení na Slovensku aj v Rusku. Naučili sa ovládať kozmickú loď, zvládnuť navigáciu podľa vesmírnych telies pre prípad, že by technika vypovedala službu. Vytrénovaní boli aj na prežitie niekoľkých dní v akýchkoľvek podmienkach, ak by neočakávane pristali v odľahlých končinách sveta. Súčasťou prípravy boli aj matematické testy vo výške 7500 metrov pri extrémne nízkom tlaku a v riedkom vzduchu.

Náročný manéver

Raketa s kozmickou loďou Sojuz TM-29 odštartovala 20. februára 1999 presne o 5. hodine 17. minúte stredoeurópskeho času (o 9. hodine 17. minúte miestneho času) z kozmodrómu Bajkonur v Kazachstane. Okrem Ivana Bellu na jej palube leteli veliteľ posádky Viktor Afanasiev (50) z Ruska a palubný inžinier Jean-Pierre Haigneré (50) z Francúzska.

"Štart prebieha v plne automatickom režime, ale to neznamená, že kozmonauti majú veget a pohov. Každý kozmonaut zodpovedá za svoju oblasť prístrojov a ovládačov. Má pred sebou itinerár a v každom zlomku sekundy musí sledovať, či všetko prebieha, ako má. Keď nastane nesúlad, musí zasahovať ručne," priblížil kľúčové okamihy letu Ivan Bella.

Len 8 minút a 46 sekúnd trvala fáza letu, v ktorej raketa vyniesla kozmickú loď mimo zemskej atmosféry, do výšky asi 200-220 kilometrov nad zemským povrchom. "Bezváhový stav nastane veľmi prudko, intenzívne, až šokovo," povedal Ivan Bella v relácii Pohľad na oblohu na Tablet.TV.

Náročný bol približovací manéver kozmickej lode Sojuz TM-29 so stanicou Mir. Obe telesá sa vo výške 350 kilometrov nad Zemou spájali v rovnakej rýchlosti, akou sa pohybovali po obežnej dráhe, teda cca 28 tisíc km/h, čo je prvá kozmická rýchlosť.

Pri zbližovaní sedem metrov dlhej a viac ako sedem ton vážiacej dopravnej lode so 140-metrovým a 130-tonovým Mirom mohli mať telesá vzájomnú rýchlosť najviac 10 cm/s. Keď sa loď priblížila na necelých 200 metrov, orbitálna stanica uskutočnila jeden kontrolný oblet okolo "zavisnutej" dopravnej lode a potom sa už začal samotný spojovací manéver. Po chvíli sa obe posádky privítali.

Svojmu organizmu musel spôsobovať šoky

Ivan Bella sa podieľal na šiestich výskumných úlohách, ktoré navrhli Ministerstvo školstva SR v spolupráci so Slovenskou akadémiou vied. Išlo o štyri projekty z oblasti medicíny a po jednom z oblasti biológie a fyziky. Vedecký program niesol názov Štefánik.

Súčasťou programu endotest boli opäť pravidelné odbery krvi, ktorej vzorky sa v zmrznutom stave previezli na Zem, kde boli predmetom ďalšieho skúmania. Cieľom pokusu bolo zistiť, ako ľudský organizmus reaguje na vonkajšie podnety a stresy v najťažšej fáze vesmírneho letu, teda v prvých dňoch, keď sa človek ocitne v bezváhovom stave.

V podmienkach bezváhového stavu veliteľ posádky Viktor Afanasiev zaviedol Bellovi kanilu a v priebehu približne troch hodín mu až päťkrát odobral vzorky krvi. V rámci výskumu musel tiež Ivan Bella svojmu organizmu spôsobovať šoky. Napríklad si podať inzulín, po ktorom sa mu znížil obsah cukru v krvi a v rámci experimentu sa potom sledovalo, ako sa cukor dostával späť do normy. Na ďalší deň musel zasa vypiť glukózu, aby sa zistilo, ako sa cukor v organizme odbúrava. Takisto v rámci experimentu Bella opäť riešil matematické rovnice, aby sa vyskúmalo, ako organizmus reaguje na stresové situácie.

Ďalším programom bolo liahnutie japonských prepelíc v beztiažovom stave. Vyliahnuté prepelice sa podarilo prepraviť na Zem, pričom tri prežili extrémne podmienky a zimu pri pristávaní.

Prvý slovenský kozmonaut Ivan Bella po osemdňovom pobyte vo vesmíre úspešne pristál v zasneženej kazašskej stepi, približne 300 kilometrov juhozápadne od hlavného mesta Astany. Spúšťací aparát sa dotkol Zeme o 3.15 h SEČ. V mieste pristátia bolo o päť hodín viac. Spolu s Ivanom Bellom sa z orbitálnej stanice Mir vrátil aj ruský kozmonaut Gennadij Padalka, ktorý vo vesmíre strávil viac pol roka.

Vo vesmíre strávil Ivan Bella počas 125 obehov Zeme celkovo 7 dní 21 hodín 56 minút 19 sekúnd. Na let bolo vyčlenených z deblokácie ruského dlhu 20 miliónov amerických dolárov. Náklady na vedecké experimenty predstavovali 15,585 milióna korún (cca 500.000 eur). Náklady boli hradené z rezervného fondu vlády SR.

Podujatie, aké na Slovensku ešte nebolo

Pri príležitosti 20. výročia svojej cesty do vesmíru sa Ivan Bella rozhodol zorganizovať v týchto dňoch v Bratislave stretnutie, na ktoré pozval pätnásť európskych kozmonautov, s ktorými má úzke vzťahy. Predovšetkým kolegov z hlavnej posádky, ktorými boli Viktor Michajlovič Afanasiev a Francúz Jean-Pierre Haigneré, pozvaní sú aj členovia záložnej posádky Saližan Šakirovič Šaripov, Claudie Haigneré a aj Slovák Michal Fulier, ktorý sa spoločne s Bellom dostal do najužšieho výberu.

Pozvanie dostali kozmonauti, ktorí obývali stanicu Mir v čase, keď tam Ivan Bella strávil niekoľko dní a pomáhali mu s vedeckými experimentmi – veliteľ posádky Gennadij Ivanovič Padalka a palubný inžinier Sergej Vasilievič Avdejev.

Medzi pozvanými hosťami nemôže chýbať prvý československý kozmonaut Vladimír Remek, vôbec prvý človek inej než ruskej či americkej štátnej príslušnosti, ktorý sa ocitol vo vesmíre. Rovnako by mal prísť jeho náhradník Oldřich Pelčák a napokon aj kozmonauti z ďalších európskych štátov: Poliak Miroslaw Hermaszewski, rakúsky kozmonaut Franz Viehböck, Bertalan Farkas zo susedného Maďarska, Dimitrij Dorin Prunariu z Rumunska a Bulhar Georgi Ivanov Ivanov.

"Ide o jedinečné podujatie, aké sa na Slovensku zatiaľ neuskutočnilo. Požiadali sme o garanciu najvyšších ústavných činiteľov. Záštitu nad podujatím potvrdil prezident Andrej Kiska, premiér Peter Pellegrini aj minister obrany Peter Gajdoš. Organizačne by som sám na všetko nestačil, preto som oslovil priateľov v Slovenskom leteckom zväze, ktorí sa podujali prevziať na seba bremeno organizácie podujatia. Najzávažnejším problémom nie sú ani tak organizačné, ale skôr finančné otázky. Preto sme najviac úsilia museli vynaložiť a ešte aj dnes musíme vynakladať na hľadanie sponzorov, ktorí by boli ochotní sa na akcii podieľať," uviedol Bella.

Po prílete hostí 19. februára sa bude konať večera, ďalší deň sa uskutoční vedecká konferencia s názvom 20 rokov po – možnosti zapojenia sa SR do projektov ESA (Európskej vesmírnej agentúry). "Konferencia nebude zameraná na kozmický let, o ktorom sa na Slovensku vie pomerne veľa, veď o tom už 20 rokov rozprávam. Cieľom je využiť toto výročie, aby do povedomia Slovákov vstúpilo, že na Slovensku sa oblasť výskumu a mierového využívania vesmíru nezačala mojím letom a ani sa ním neskončila, že môj let bola len určitá epizóda celého tohto cyklu. Cieľom konferencie je ukázať, kam sme sa za 20 rokov posunuli a kam sa chceme posunúť. Slovensko je napríklad jediná krajina V4, ktorá zatiaľ nie je plnohodnotným členom Európskej vesmírnej agentúry, stále sme ešte len v prístupovom procese. Preto chceme, aby zaznelo, v akom sme štádiu a čo treba spraviť pre naše plnohodnotné členstvo. A tiež prezentovať projekty, ktoré sa v tejto oblasti na Slovensku robia. Chceme ukázať Slovensku, že sa pracuje, a že máme svoje miesto vo vesmíre," vysvetlil Bella.