USA chcú do piatich rokov pristáť na Mesiaci. Tentokrát tam zostaneme, hlásia

Pence plán predstavil pri príležitosti stretnutia s vedúcimi predstaviteľmi NASA v Huntsville v štáte Alabama. "Zúčastňujeme sa vesmírnych pretekov rovnako ako v 60. rokoch," vyhlásil a dodal, že v prípade potreby budú rakety a pristávacie moduly NASA nahradené súkromnými. Informovala o tom agentúra AP.

NASA už skôr vyhlásila úmysel vrátiť amerických astronautov na povrch Mesiaca do roku 2028. "Je na čase zdvojnásobiť naše úsilie," povedal teraz viceprezident. "Môže sa to stať skutočnosťou, ale nestane sa tak, ak nezrychlíme tempo."

Pence svoju výzvou odkazuje na reč prezidenta Kennedyho, informuje Technet.cz. V septembri 1962 vyzval prezident JFK svojich spoluobčanov k zvýšenému úsiliu s cieľom pristáť do konca 60. rokov na Mesiaci. O tejto výzve sa často hovorí ako o kľúčovom momente, ktorý pomohol Američanov vyprovokovať k obrovskej snahe a vyústil v pristátie Apolla 11 na Mesiaci v lete 1969.

Veľký skok: trvalá základňa na Mesiaci

"Je čas na ďalší veľký skok," povedal Pence vo svojom prejave, odkazuje tak Armstrongov slávny citát o malom kroku pre človeka. "Týmto veľkým skokom je návrat amerických astronautov na Mesiac počas nasledujúcich piatich rokov, za akúkoľvek cenu." Na Mesiaci by potom Američania mali vybudovať trvalú základňu, ktorá bude slúžiť aj ako príprava pre cestu astronautov na Mars.

Aby tento cieľ dosiahli, musia sa NASA podľa Pencea stáť oveľa "pružnejšou a efektívnejšou organizáciou". Jim Bridenstine, šéf agentúry NASA, reagoval na Twitteri: "Výzvu prijímame. Ideme na to! "

Prejav Mikea Pencea k plánovanému návratu Američanov na Mesiaci:

Neskôr Bridenstine spresnil, aké konkrétne kroky NASA na pristátie na Mesiaci do piatich rokov podniká:

  • do roku 2020 plánuje vyslať misiu Orion
  • do roku 2022 plánuje vyslať misiu s posádkou do "mesačnej blízkosti"
  • do roku 2024 plánuje NASA pristátie na mesačnom južnom póle

"Na túto výzvu je ten správny čas, a ja som viceprezidenta Pencea uistil, že ľudia v NASA sú na túto výzvu pripravení," uviedol Bridenstine.

Vesmírne preteky Američanov s Čínou a Ruskom

Ako v 60. rokoch, aj teraz podľa viceprezidenta Pence prebieha vesmírny súboj. Kým vtedy Američania pretekali so Sovietskym zväzom, teraz vraj čelia predovšetkým Číne a Rusku.

Začiatkom januára pristála prvýkrát na odvrátenej strane Mesiaca čínska sonda Čchang-e 4. Peking sa netají svojimi ambicióznymi plánmi, ktoré zahŕňajú napríklad vybudovanie vlastnej vesmírnej stanice a pokračovanie vo výskume Mesiaca. Podľa týchto plánov by sa v roku 2030 mal na jeho povrch postaviť prvý Číňan.

Spojené štáty tento rok oslávia 50. výročie pristátia človeka na Mesiaci, kam medzi rokmi 1969 a 1972 vyslali celkom 12 astronautov. Od tej doby neurobil žiadny štát vážny pokus vyslať na prirodzenú družicu Zeme ľudskú posádku.

Najprv Mesiac, potom Mars

Americké administratívy v posledných desaťročiach váhali medzi programom misie ľudskej posádky na Mars a návratom na Mesiac. Exprezident Barack Obama uprednostňoval prvý variant, ktorý sa páčil aj Trumpovi. Ten však dúfal v pristátie na Marse počas niekoľkých rokov ( "najlepšie do roku 2020"), čo NASA označila za nereálne. Zrejme preto teraz Pence predniesol Trumpovu víziu: do piatich rokov na Mesiac, tam vybudovať trvalú základňu, potom až na Mars.

NASA túto víziu nazýva Moon2Mars: "Prezident Donald Trump požiadal agentúru NASA, aby sme urýchlili naše plány pre návrat na Mesiac a aby sme uskutočnili pristátie ľudskej posádky na Mesiaci do roku 2024. Poletíme tam s novými inovatívnymi technológiami a systémami a budeme skúmať nové oblasti. Tentoraz, až na Mesiaci pristaneme, tak už tam zostaneme. A potom použijeme to, čo sa na Mesiaci naučíme, k ďalšiemu veľkému skoku: vyslaniu astronautov na Mars."

A kto ich prvýkrát zvezie?
Hoci má program veľké ambície, jeho podoba sa určite bude v mnohých ohľadoch meniť, vrátane jeho vôbec prvého letu do vesmíru. Administrátor NASA Jim Bridenstine roztočil kolotoč špekulácií, keď 13. marca počas vypočutia v Senáte USA povedal, že pri plánovanom oblete Mesiaca v roku 2020 by NASA mohla použiť súkromný nosič.

To by znamenalo použiť jednu z existujúcich ťažkých amerických rakiet, teda Falcon Heavy alebo Delta IV Heavy. Vzhľadom k parametrom obletu Mesiaca ani jeden zo spomínaných nosičov nedokáže let odbaviť počas jediného štartu. Štartovalo by sa teda dvakrát a loď pre oblet mesiaca (teda kabína Orion + motorový stupeň) by sa spojili až na obežnej dráhe Zeme.

Bridenstine zrejme nečakal, že jeho krátka zmienka vyvolá takú pozornosť, a druhý deň išiel atmosféru v NASA upokojovať. Poslal správu zamestnancom projektu SLS a Orion, ktorú NASA následne zverejnila na blogu.

V nej uisťuje, že vývoj nosiča SLS bude pokračovať a o využití bežného, ​​na trhu dostupného nosiča sa uvažuje len preto, aby sa celý program nezdržiaval. SLS, ktorý by mal štartovať v roku 2021, by sa teda podľa správy mohol rovno využiť na vynesenie nákladu, s ktorým si iné nosiče poradia horšie.

Dlhodobo však použitie dvoch nosičov podľa Bridenstina lety komplikuje, zvyšuje riziko problémov a nie je teda udržateľné. Rozhodovanie o využití komerčného nosiča je podľa šéfa NASA iba jeden zo smerov súčasných úvah a počas niekoľkých týždňov môže tiež ľahko spadnúť pod stôl. Zamestnanci a verejnosť o ňom podľa Bridensteina budú včas informovaní a dostanú k dispozícii plný text analýzy.