Na Mesiaci mala pristáť izraelská sonda. Nezvládla to

Sonda Beresheet, dlhá približne poldruha metra, mala skúmať magnetické pole prirodzeného satelitu Zeme a fotografovať jeho povrch. Vo štvrtok večer o 21.25 mala na Mesiaci pristáť aj s obsiahlym digitilizovaným archívom ľudstva. Letové stredisko s ňou však stratilo kontakt a následne oznámilo, že pokus o pristátie bol neúspešný.

Ak by sa jej to podarilo, bola by prvým izraelským a zároveň vôbec prvým súkromne dotovaným prístrojom, ktorý by mäkko dosadol na lunárny povrch.

Doteraz na Mesiaci pristáli aparáty Ruska, Číny a USA. Spojené štáty tam navyše mali v rokoch 1969 až 1972 dvanásť astronautov.

Vedecká misia Beresheetu mala po pristátí trvať len dva dni, než by prístroje zničili tvrdé podmienky - na jednej strane slnečné žiarenie a vysoké teploty a na strane druhej nočné hlboké mrazy. Pristávací modul so sebou na povrch niesol i časovú schránku, takzvanú Mesačnú knižnicu.

Ide o malé zariadenie, ktoré je súčasťou plánu záložného uchovávania všetkého, čo ľudia doteraz poznali a čo sa naučili. Ide o tretie zo série takýchto archívov pripravovaných iniciatívou Billion Year Archive. Cieľom projektu je uchovávať kópie najrôznejších dát na niekoľkých miestach na Zemi a vo vesmíre tak, aby bolo pravdepodobnejšie, že tieto informácie prečkajú milióny, ba miliardy rokov.