Na Zemi pestovali víno ako prví. Teraz to chcú urobiť na Marse

Takáto myšlienka sa môže zdať fantastická, ale Gruzínci chcú študovať možnosti pestovania na planéte, kam zamýšľajú Američania v nadchádzajúcich desaťročiach vyslať človeka. Ich cieľom je tiež prispôsobiť pozemské poľnohospodárstvo dôsledkom otepľovania klímy.

"Gruzínci boli v histórii prví, ktorí pestovali víno. Dnes sa chceme stať priekopníkmi vinárstva na inej planéte," povedal agentúre AFP spoluzakladateľ tohto ambiciózneho projektu Nikoloz Dobordžunidze.

Tím gruzínskych vedcov a podnikateľov reaguje na výzvu amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) umožniť trvalú prítomnosť ľudí na Marse. Cieľom je vyprodukovať v skleníku odrody vína, ktoré by sa mohli pestovať na červenej planéte. Tým by gruzínske vinárstvo získalo medziplanetárnu dimenziu.

Projekt bol nazvaný IX Millenium a zastrešuje ho konzorcium zahŕňajúce gruzínsku agentúru pre kozmický výskum, Obchodnú a technologickú univerzitu v Tbilisi, Národné múzeum a firmu Space Farms.

Futuristické plány
NASA chce do 25 rokov poslať obývaný vesmírny koráb na štvrtú planétu meranú podľa vzdialenosti od Slnka, zatiaľ čo miliardár Elon Musk a jeho spoločnosť SpaceX chce na Mars letieť s loďou Starship.

Jedna z vedkýň zapojených do gruzínskeho projektu, biologička Marika Tarasašviliová, vyvíja baktériu, ktorá by mohla premeniť suchý a prašný povrch Marsu v úrodnú pôdu. Hovorí, že už dosiahla významné výsledky.

Vedci zbierali baktérie z gruzínskych regiónov a využívali "extrémné ekosystémy", vrátane prameňov teplej vody. Tvrdia, že vypestovali kmene baktérií schopné odolávať krutým podmienkam na Marse. Do budúcnosti chcú zmeniť pôdu na Marse, kde nie je život, v pôdu, na ktorej by budúci osadníci mohli dokonca pestovať rastliny, hovorí Tarasašviliová.

Aká odroda je pre Mars najvhodnejšia?
Vedci takisto testujú povrch 525 odrôd vína rastúcich v Gruzínsku, aby zistili, ktorá bude najlepšie odolávať vysokej úrovni ultrafialového žiarenia na povrch Marsu. Podľa predbežných výsledkov ide zrejme o rkaciteli, jednu z najstarších známych odrôd viniča, z ktorej sa vyrába biele víno s akcentmi zeleného jablka.

"V budúcnosti si osadníci na Marse budú môcť pestovať rastliny priamo v pôde Marsu. Najprv však musíme vytvoriť model kontrolovateľného a trvanlivého skleníka," vysvetľuje zakladateľka spoločnosti Space Farms Tusia Garibašviliová, ktorá sa na projekte podieľa.

Space Farms vyvíja poľnohospodárske laboratórium, ktoré by sa malo stať ideálnou technológiou pre budúce poľnohospodárstva na Marse. Rastliny v laboratóriu v Tbilisi rastú vertikálne v prostredí s kontrolovanou teplotou, vlhkosťou a svetlom.

Budúcou etapou bude testovanie odrôd gruzínskeho vína v prostredí simulujúcom Mars, v laboratóriu, ktoré sa teraz stavia pri Obchodnej a technologickej univerzite v Tbilisi.

"Rastliny budú vystavené mrazu, vysokej úrovni radiácie a oxidu uhoľnatého, rovnako ako silnému atmosférickému tlaku," vysvetľuje rektorka univerzity Nino Enukidzeová. "Okrem snívania o Marse naše pokusy prinášajú životne dôležité informácie v čase, keď je ľudstvo konfrontované so zmenami životného prostredia. Budeme schopní identifikovať a pestovať poľnohospodárske plodiny odolávajúce problémom vyvolaným klimatickými zmenami," dodáva.