Pozorovanie vesmírnych telies podobných Zemi môže podľa neho pomôcť k skúmaniu histórie i budúcnosti Zeme. Perek sa v živote zaoberal najmä vesmírnou hmlovinou a kozmickým odpadom. V piatok 26. júla oslávil sté narodeniny.
"Cesta na Mars trvá niekoľko mesiacov, je nákladná a problémom je aj cesta späť. Satelit sa musí dostať na obežnú dráhu Zeme, potom ďalších planét, potom sa musí stať umelým mesiacom Marsu. Ďalej tam musí dopraviť živého človeka, ktorý si tam musí zabezpečiť existenciu," uviedol Perek. Osídľovanie Marsu by mohlo podľa neho nastať až v rádoch stáročí alebo tisícročí.
Vedci ale majú podľa Pereka pred sebou dlhodobú úlohu v podobe pozorovaní telies podobných planéte Zem. Môžu tak odhaliť, kam by sa vývoj uberal, keby nedošlo k vyhynutiu dinosaurov zrážkou Zeme s meteoritom. "Prežili len malé živočíchy žijúce v norách, kam sa nedostali silné zvukové kmity. Nevieme, v čo by sa dinosaury pretvorili nebyť ich vymretí. Čo sa stalo s ostatnými planétami? Prežili to tiež?" povedal Perek. Skúmanie planét v rôznych štádiách vývoja by mohol odhaliť aj budúci vývoj Zeme.
Perek sa v minulosti zaoberal kozmickým odpadom, ktorý vo vesmíre zanechá každé teleso letiace zo Zeme. "V päťdesiatych rokoch tam skoro žiadny odpad nebol, astronómovia nevideli teda potrebu sa ním zaoberať. Potom sa ale kozmická činnosť rozrástla. Každý z desiatok až stoviek vypustených satelitov tam zanechal nejaké neaktívne objekty," vysvetlil. Perek navrhol, aby sekretariát OSN udržiaval zoznam týchto predmetov. Ten sa udržuje a funguje dodnes. "Keď odborníci zistia, že štát vypustil do vesmíru predmet, ale neoznámil to, je na to správcom zoznamu vyzvaný," doplnil.
Podľa Pereka patrí 95 percent objektov vo vesmíre ku kozmickému odpadu a ten bude stále narastať. Zaberajú dosť miesta a je potrebné zabezpečiť, aby sa nezrážali s aktívnymi objektmi. K tomu je nutné vysoko presné pozorovanie dráh objektov. "Pre každý objekt dokážeme odhadnúť potrebný priestor aj časovo. Je ale potrebné presnosť pozorovaní zvyšovať," povedal Perek.
Ako vedúci Úradu OSN pre vesmírne záležitosti zažil prvý let československého astronauta Vladimíra Remeka do vesmíru v roku 1978. Podľa Pereka nastal v tej dobe okamih, keď musel letieť niekto, kto nie je ani Rus ani Američan a vybraný bol práve Remek. Obaja páni sa stretli pred pár rokmi v Moskve. "Spýtal som sa ho na dojmy z cesty späť. Mal tam len takú klietku, v ktorej sa pohyboval. Hovoril, že kým to bolo všetko vo vzduchoprázdne, bolo to potichu. Potom atmosféra hustla a ozývali sa nepríjemné zvuky. Jemu sa podarilo prejsť stokilometrovou vrstvou, kde sa objekt chová ako veľmi rýchle lietadlo. Vyžadovalo to nesmiernu statočnosť," vysvetlil Perek.