Sledujte "padajúce hviezdy". Meteorický roj dnes v noci dosiahne maximum

"Ak niekto vydrží do týchto neskorých nočných, respektíve skorých ranných hodín, tak práve čas pred brieždením bude na pozorovanie meteorov ideálny," povedal Tóth.

Perzeidy sú v skutočnosti malé prachové častice pochádzajúce z kométy 109P/Swift-Tuttle, objavenej v roku 1862. Kométa pochádza z tzv. Oortovho oblaku, ktorý sa nachádza na hranici Slnečnej sústavy. S veľkosťou desiatich kilometrov patrí medzi obry vo svojej kategórii a jej obežný čas predstavuje 133 rokov.

Naposledy sa v blízkosti Slnka, respektíve Zeme, ocitla v roku 1992 a jej ďalší návrat sa očakáva v roku 2126. Častice z kométy, zväčša menšie než zrnká piesku, sa nachádzajú pozdĺž celej jej eliptickej dráhy.

Keď sa Zem na obežnej dráhe okolo Slnka ocitne v oblasti, v ktorej križuje dráhu kométy, častice vletujú do jej atmosféry relatívne vysokou rýchlosťou 59 kilometrov za sekundu. Pritom sa zahrejú až na teplotu vyše 1600 stupňov a rýchlo zhoria vo výške 80 až 120 kilometrov nad zemou.

Práve tento svetelný jav sa nazýva meteor, zatiaľ čo častica, ktorá ho spôsobuje, je podľa vedeckej terminológie meteoroid. Pokiaľ častica nezhorí v atmosfére, ale dopadne na povrch zeme, ide o meteorit. A mimoriadne jasné a žiarivé meteory často za sebou zanechávajúce dymovú stopu sa volajú bolidy.

50 až 60 meteorov

Výdatnosť meteorického roja potom závisí od toho, v ktorom mieste Zem pretne oblasť, kde sa častice z kométy nachádzajú. Teda aký "hustý" je prúd častíc v danom mieste.

"Perzeidy majú konštantnú výdatnosť, ktorá sa pohybuje v intervale 100 až 120 meteorov za hodinu v ideálnych podmienkach, čo v skutočnosti znamená, že bežný pozorovateľ ich môže vidieť okolo 50 až 60. Sú však roky, keď môže byť frekvencia meteorov dvojnásobná, teda okolo 200 za hodinu a pre bežného pozorovateľa okolo 100. Takúto výnimočnú frekvenciu Perzeíd sme zaznamenali naposledy v roku 2016. Tento rok sa však takáto mimoriadna aktivita neočakáva," vysvetlil Tóth.

Prelet častíc monitorujú kamery, ktoré nepretržite snímajú nočnú oblohu. Z dráh meteorov sa dá podľa Tótha odvodiť, aká bola dráha kométy Swift-Tuttle v čase, keď tieto častice vyprodukovala – teda keď naposledy prechádzala perihéliom, čiže oblasťou najbližšie k Slnku.

Aktivitu meteorických rojov zachytávajú napríklad kamery pozorovacieho systému AMOS, ktorý vznikol práve na pôde Astronomického a geofyzikálneho observatória (AGO) UK neďaleko Modry. "Náš systém je zvláštny tým, že má kamery rozmiestnené na celom svete. Päť kamier sa nachádza na Slovensku, dve sú na Kanárskych ostrovoch, dve v čílskej púšti Atacama a ďalšie dve na Havajských ostrovoch. Tri kamery sa chystáme umiestniť v Austrálii a ďalšie tri v Namíbii, čím budeme mať pokrytý celý svet, teda aj južnú, aj severnú oblohu," povedal Dušan Kalmančok z AGO Modra.

Práve Tóth a Kalmančok patria medzi autorov systému AMOS. Vedecký význam však má aj vizuálne pozorovanie, keď meteory sledujú skúsení pozorovatelia na celej planéte a porovnávajú si pozorovania z jednotlivých rokov.

Radšej mimo oblastí s osvetlením

Meteorický roj dostal názov Perzeidy, pretože radiant, z ktorého meteory zdanlivo vylietavajú, je práve v oblasti súhvezdia Perseus, ktoré v tomto čase vychádza neskoro večer nad severovýchodný obzor. Nazývajú sa tiež Slzy svätého Vavrinca podľa svätca, ktorého upálili 10. augusta 258 v Ríme.

Podľa vedcov budú jasnejšie meteory viditeľné aj napriek mesačnému svetlu. Rozhodujúcim faktorom je aj svetelné znečistenie – lepšie sa meteory pozorujú mimo oblastí s verejným osvetlením. Počasie by podľa predpovede Slovenského hydrometeorologického ústavu malo byť málo oblačné, teda priaznivé. Medzi Perzeidmi sa navyše vyskytujú aj mimoriadne jasné bolidy.

Na rozdiel od iných meteorických rojov, ktoré majú veľmi krátko trvajúce maximum, oblasťou teliesok pochádzajúcich z kométy 109P/Swift-Tuttle prelietava Zem pomerne dlho. Preto je aktivita Perzeíd pozorovateľná v dlhšom období - už od konca júla až do konca augusta. A aj počas víkendových jasných nocí je veľká šanca "padajúce hviezdy" pozorovať.

 Štyri roje a prechod Merkúra

Dobrou správou pre milovníkov nočnej oblohy je, že Perzeidy nie sú poslednou zaujímavou astronomickou udalosťou tohto roka. Do jeho konca budú mať možnosť uvidieť ešte viacero meteorických rojov. Pre náhodných pozorovateľov sú zaujímavé tie s vyššími frekvenciami.

"V maxime dosiahnu frekvenciu aspoň 10 meteorov za hodinu štyri roje, a to Orionidy v 22. októbra, Leonidy 18. novembra, Geminidy 14. decembra a U Midy 23. decembra. Do konca roka už síce nebude viditeľné zo Slovenska žiadne zatmenie Slnka ani Mesiaca, ale 11. novembra bude viditeľný prechod planéty Merkúr pred slnečným diskom," uvádza astronóm Ján Svoreň z Astronomického ústavu SHMÚ.