Na Mesiaci je život. Pochádza zo Zeme, doniesla ho tam izraelská havária

"Chceme inšpirovať všetky deti, ktoré vzhliadajú k Mesiacu, a tiež všetkých rojkov, ktorí túžia po svetle. Neskoro v noci, keď pozerajú na mliečnu oblohu, sa sami vydávajú mimo hraníc času a priestoru." Takto sa začína venovanie Lunárnej knižnice. Čo je pre tento netradičný článok rovnako dobrý úvod, ako ktorýkoľvek iný.

V príbehu o odolných "nesmrteľných" miniatúrnych pomalkách, ktoré americký nadšenec spolu s vlastnou krvou poslal v zatavenom disku ako odkaz, ktorý má na Mesiaci vydržať miliardu rokov, je totiž ťažké vybrať ten najprekvapivejší moment.

Tým v žiadnom prípade nechceme povedať, že vytváranie knižnice pre budúce generácie (alebo pre návštevníkov z inej planéty), nie je fantastický nápad. Naopak, je to fascinujúci myšlienkový experiment, ktorý má šancu posunúť technologický pokrok. Chceme len pripomenúť, že toto bude trochu iný článok. A to, že ho zakončíme krátkym odsekom o exkrementoch Neila Armstronga, nám snáď odpustíte.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.