Na Mesiaci je život. Pochádza zo Zeme, doniesla ho tam izraelská havária

"Chceme inšpirovať všetky deti, ktoré vzhliadajú k Mesiacu, a tiež všetkých rojkov, ktorí túžia po svetle. Neskoro v noci, keď pozerajú na mliečnu oblohu, sa sami vydávajú mimo hraníc času a priestoru." Takto sa začína venovanie Lunárnej knižnice. Čo je pre tento netradičný článok rovnako dobrý úvod, ako ktorýkoľvek iný.

V príbehu o odolných "nesmrteľných" miniatúrnych pomalkách, ktoré americký nadšenec spolu s vlastnou krvou poslal v zatavenom disku ako odkaz, ktorý má na Mesiaci vydržať miliardu rokov, je totiž ťažké vybrať ten najprekvapivejší moment.

Tým v žiadnom prípade nechceme povedať, že vytváranie knižnice pre budúce generácie (alebo pre návštevníkov z inej planéty), nie je fantastický nápad. Naopak, je to fascinujúci myšlienkový experiment, ktorý má šancu posunúť technologický pokrok. Chceme len pripomenúť, že toto bude trochu iný článok. A to, že ho zakončíme krátkym odsekom o exkrementoch Neila Armstronga, nám snáď odpustíte.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 94% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.