Komplikácie dva kilometre od Mesiaca. Indický modul sa tesne pred pristátím odmlčal

Poldruha tony vážiaci modul mal podľa plánu dosadnúť v oblasti južného pólu na Mesiaci, kde sa ešte nikto o pristátie nepokúsil. Asi po štyroch hodinách potom malo z modulu vyjsť lunárne vozidlo, ktoré sa malo venovať chemickej analýze odobratých vzoriek. O príčine nehody ani stave pristávacieho modulu zatiaľ nie sú žiadne informácie.

Tento rok v apríli skončil neúspešne pokus Izraela, ktorého sonda Berešit (Beresheet) pristátie na Mesiaci nezvládla.

Indická misia má preskúmať krátery, ktoré by mohli obsahovať až 100 miliónov ton vody. Podľa vedcov by zásoby vody a minerálov v kráteroch mohli z Mesiaca urobiť vhodné miesto na zastávku pri budúcich ďalekých cestách do vesmíru, napríklad pri ľudskej misii na Mars.

Komplikácie s pristátím modulu znepokojujú okrem indických vedcov aj americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), ktorý chcel získané dáta využiť pre svoju misiu Artemis, ktorej cieľom je do roku 2024 znovu vyslať astronautov na prirodzenú družicu Zeme.

Pre Indiu malo byť pristátie vyvrcholením druhej misie k Mesiacu, kam v roku 2008 vyslala družicu čandraján-1, ktorá krúžila okolo Mesiaca a ktorá bola o rok neskôr vyhlásená za stratenú. Súčasťou prvej generácie Čandrájanu bola aj dopadová sonda, ktorá sa nárazom o mesačný povrch zničila.

Ako zatiaľ posledná tento rok v januári zdarne na Mesiac dorazila čínska sonda Čchang-e 4 s robotickým vozidlom.

Misia Čandrájan-2

  • Čandrájan-2 (Mesačná loď 2) je indická lunárna sonda o celkovej hmotnosti 3890 kg. Tvorí ju družica (orbiter), ktorá bude obiehať okolo Mesiaca, pristávací modul (lander) s vedeckými prístrojmi a robotické vozidlo (rover).
  • Družicu vyniesla raketa GSLV Mk.3, ktorá odštartovala tento rok 22. júla z indického kozmodrómu Šríharikóta.
  • Úlohou zhruba 2400 kg ťažkej družice je okrem dátovej podpory aparátov na povrchu Mesiaca vykonávať z obežnej dráhy snímkovanie vo vysokom rozlíšení.
  • Modul Vikram váži asi 1,4 tony a má rozmery zhruba 250x200x120 cm.
  • Šesťkolesový mobilný rover s veľkosťou 90x75x85 cm má akčný rádius 500 metrov. Váži 27 kg a napájaný je zo solárneho panelu.
  • Družica je vybavená ôsmimi indickými vedeckými prístrojmi, lander štyrmi a rover nesie dva. Ich úlohou je vykonávať seismografické, teplotné a elektromagnetické merania. Rover by mal okrem iného aktívne pátrať po stopách vodného ľadu.
  • Podľa pôvodných plánov mala misia niesť aj prístroje dodané americkou NASA a európskou ESA, kvôli potrebe znížiť hmotnosť z nich zostal len zrkadlový systém NASA, ktorý v rámci presného merania vzdialenosti Zeme od Mesiaca a presného určenia pozície sondy odráža laserový paprsok späť do miesta pôvodu.
  • Doba letu je plánovaná na jeden rok.