Sonda odhalila doteraz nevídané zistenia o Slnku

Vedci americkej agentúry NASA oznámili najväčšie objavy sondy Parker v štyroch článkoch publikovaných v časopise Nature. Výskum odhalil doteraz nevídanú aktivitu v plazme a energiu na okrajoch slnečnej atmosféry, vrátane zmien slnečného magnetického poľa a „výbuchov“ v prúde elektricky nabitých častíc nazývaných slnečný vietor.

Tento vietor sa dostáva do vesmíru a vanie nad našouu Zemou, takže štúdium jeho zdroja by mohlo pomôcť vedcom zistiť, ako chrániť astronautov a elektrickú sieť Zeme pred nepredvídateľnými prudkými slnečnými explóziami.

Poslaním sondy Parker k Slnku NASA študuje tento nebezpečný vietor podrobnejšie, ako vedci zo Zeme. 

Nestabilný slnečný vietor 

Vedci hľadajú odpovede na dve hlavné otázky týkajúce sa Slnka: Čo spôsobuje zrýchlenie slnečného vetra, keď vystrelí do vesmíru? A prečo je vonkajšia vrstva Slnka, nazývaná koróna, až 500-krát horúcejšia ako jeho vnútorné vrstvy?

Nové údaje ponúkajú niektoré počiatočné indície. Parker prvýkrát identifikoval jasný zdroj prúdu pomalého, stabilného vetra prúdiaceho zo Slnka. Pochádza z diery v koróne - miesta, kde je plyn chladnejší a menej hustý.

Vedci vedeli, že vietor prichádzajúci z pólov Slnka sa pohybuje rýchlejšie, ale toto bolo prvýkrát, keď zistili východiskový bod pre pomalý vietor vychádzajúci z jeho rovníka.

Parkerova sonda tiež detekovala nekontrolovateľné vlny magnetickej energie prúdiace cez slnečný vietor. Keď sa tieto vlny umývali nad sondou, sonda zistila obrovské nárasty v rýchlosti slnečného vetra - niekedy vyskočila viac ako 300 000 mph za sekundu. Potom, rovnako rýchlo, boli prudké vetry preč.

„Vidíme, že slnečný vietor je veľmi nárazový. Je temperamentný. Je nestabilný. A nie je taký, keď je blízko Zeme,“ povedal Stuart Bale, fyzik, ktorý vedie tím skúmajúci údaje sondy o slnečnom vetre.

Výbuchy by mohli vysvetliť, prečo je koróna taká horúca. „Myslíme si, že nám to ukazuje cestu k pochopeniu toho, ako sa energia zo Slnka dostáva do atmosféry a zohrieva,“ uviedol Justin Kasper, ďalší fyzik, ktorý študoval pozorovania slnečného vetra.

Vedci tieto výbuchy a bubliny nikdy predtým nepozorovali, zdá sa však, že sú bežné. Sonda Parker spozorovala za 11 dní asi 11-tisíc z nich. „Teraz sa môžeme pozrieť na povrch Slnka a zistiť, čo ich spôsobuje,“ dodal Kasper.

Zóna bez prachu existuje

Vedci už dlho tušili, že Slnko je obklopené oblasťou bez kozmického prachu, omrvinkami planét a asteroidov, ktoré plávajú vesmírom a padajú na obežné dráhy hviezd. Je to preto, že slnečné teplo by malo odparovať všetok pevný prach, ktorý sa k nemu príliš priblíži.

Parker prvýkrát letel dosť blízko k Slnku, aby poskytol dôkaz, že takáto zóna bez prachu existuje. Zistilo sa, že prach sa bližšie k Slnku skutočne zmenšuje. Napriek tomu táto zóna nebola taká, ako očakávali vedci.

„Bolo trochu prekvapujúce, že pokles prachu je veľmi plynulý,“ povedal Russell Howard, ďalší astrofyzik pracujúci so sondou. „Nevidíme náhle poklesy, čo by naznačovalo, že sa nejaký materiál odparil.“

Túto ďalšiu záhadu by mohol rozlúsknuť Parker, keď sa opäť viac priblíži k Slnku. V priebehu nasledujúcich šiestich rokov preletí okolo Slnka 21-krát. Pri poslednom prelete by to malo byť do 4 miliónov kilometrov od slnečného povrchu.

Počas každého preletu zhromaždí sonda viac údajov, ktoré môžu zodpovedať otázky fyzikov o slnečnej koróne a slnečnom vetre. „Už teraz vieme, že budeme musieť upraviť model používaný na pochopenie Slnka,“ uzavrela Nicola Foxová, riaditeľka heliofyziky v NASA.