Kolonizácia Marsu si možno vyžiada úpravu ľudskej DNA. Astronauti musia byť "menej ľuďmi"

Výpravy ľudí na Mars, s ktorými americká NASA chce začať v tridsiatych rokoch, budú pre astronautov ťažké. Niekoľko rokov budú vystavení vysokej radiácii, mikrogravitácii spôsobujúcej úbytok kostnej hmoty a ďalším nebezpečenstvom. Títo priekopníci by ale stále mali byť schopní dostať sa späť na Zem v relatívne dobrom stave.

Avšak pre tých, ktorí sa rozhodnú nevrátiť domov, to môže byť niečo celkom iné. Pokiaľ pri trvalom prežití na Marse alebo inde mimo našu planétu chceme zostať v bezpečí a zdraví, možno budeme podľa expertov potrebovať určitú úpravu v základnom naprogramovaní nášho druhu.

Genetické inžinierstvo a ďalšie pokročilé technológie „možno budú musieť dostať slovo, ak ľudia chcú žiť, pracovať, mať sa dobre, založiť rodinu a zostať na Marse“, myslí si Kennda Lynchová, astrobiologička ústavu pre výskum Mesiaca a planét Slnečnej sústavy (LPI) v Houstone . „V tom by tieto technológie mohli byť rozhodujúce alebo nevyhnutné,“ dodala.

Genetické vylepšenia sa už dlho nemusia obmedzovať len na stránky sci-fi románov. Vedci už napríklad v laboratóriu vložili do ľudských buniek gény zo roztočov - drobných, roztomilých živočíchov, ktorí sú známi svojou odolnosťou a môžu prežiť vákuum vo vesmíre. Podľa Christophera Masona, genetika z lekárskej fakulty Cornellovej univerzity v New Yorku, upravené bunky vykazovali väčšiu odolnosť voči žiareniu než ich normálne náprotivky.

NASA a ďalšie vesmírne agentúry už podnikli opatrenia na fyzickú ochranu astronautov - pomocou tienenia kozmických lodí a farmakologicky prostredníctvom rôznych liekov. Takže nepôjde o veľký koncepčný skok zvážiť ich ochranu i geneticky, za predpokladu, že sa preukáže bezpečnosť takých postupov, poznamenal genetik.

Roztočce a extrémofilné mikróby - ako je baktéria Deinococcus Radiodurans, ktorá je odolná voči radiácii - sú „veľkým, v podstate prirodzeným rezervoárom úžasných vlastností a schopností v biológii“, povedal Mason, ktorý skúma účinky dlhodobého pobytu vo vesmíre na astronautovi NASA Scotty Kellym. „Možno niektoré z nich využijeme,“ dodal. Scott Kelly strávil v rokoch 2015 a 2016 takmer rok na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice.

Ďalšie vesmírne možnosti

Využitie týchto zvláštností by raz mohlo umožniť astronautom cestovať aj ďalej než len na Mars, na niektoré ešte exotickejšie a nebezpečnejšie miesta vo vesmíre. Napríklad v tejto chvíli nemožno vyraziť s posádkou na Jupiterov mesiac Europa, ktorý pod ľadovým plášťom skrýva obrovský oceán. Okrem toho, že je veľmi chladná, leží Europa v srdci silných pásov žiarenia Jupitera.

„Ak sa tam niekedy dostaneme, bude to ten prípad, kedy by množstvo žiarenia ľudské telo takmer úplne usmažilo,“ povedal Mason. „Tam by bola istá smrť, ak niečo neurobíte, vrátane všetkých druhov tienenia, ktoré možno poskytnúť,“ dodal.

Genetické inžinierstvo nám ale umožňuje prinajmenšom uvažovať o možnosti vyslania astronautov na Europu, ktorá je široko považovaná za jednu z najväčších nádejí v Slnečnej sústavy, kde sa môže ukrývať mimozemský život.

Genetické inžinierstvo sa takmer určite nebude obmedzovať na priekopníckych astronautov a kolonistov. Nedávny pokrok v syntetickej biológie podľa Kenndy Lynchovej ohlasuje budúcnosť, v ktorej mikróby pomôžu kolonistom založiť oporný bod na červenej planéte.

„To je niečo, čo môžeme naozaj urobiť, aby nám to pomohlo pri výrobe vecí, ktoré potrebujeme, aby nám (mikróby) pomohli vytvoriť materiály potrebné pre stavbu našich biotopov,“ povedala Lynchová. „Práve toto vedci teraz skúmajú - také veci je potrebné vytvoriť pre našu cestu na Mars.“

Niektorí vedci a obhajcovia prieskumu dokonca navrhli použiť mikroorganizmy k terraformacii Marsu, aby sa z neho stal svet podobnejší Zemi a teda oveľa prívetivejší pre ľudí. Táto možnosť zjavne vyvoláva veľké etické otázky, najmä s ohľadom na to, že Mars možno už v dávnej minulosti hostil život a mohol by ho hostiť aj dnes v podzemných jazerách alebo vodonosných vrstvách.

Väčšina astrobiológov je preto proti terraformacii Marsu a zdôrazňuje, že nechceme vykoreniť alebo zásadne zmeniť pôvodný ekosystém, ktorý mohol na červenej planéte vzniknúť. „To by bolo neetické aj nevedecké,“ zdôraznila tiež Lynchová.

Koniec koncov jedným z hlavných dôvodov, prečo Mars skúmame, je práve snaha zistiť, či je Zem jediným hostiteľom života. „A ako to môžeme dosiahnuť, keď planétu zmeníme skôr, než zistíme, či tam život skutočne bol?“ povedala Lynchová.