StoryEditor

Bol to historický okamih. K Plutu dorazil prvý ľudský stroj, neskôr aj k tajomnému objektu Arrokoth

14.07.2020, 12:07
Autor:
vsevse
Trpasličia planéta Pluto sa presne 14. júla 2015 stala predmetom skúmania vôbec prvého ľudského zariadenia, ktoré do týchto vzdialených končín vesmíru dorazilo. Sonda New Horizons tu urobila rad zaujímavých objavov a neskôr sa vydala k ešte vzdialenejšiemu objektu.

Bol to historický okamih, keď sa sonda New Horizons dostala 14. júla 2015 o 13:49:57 do vzdialenosti približne 12 500 kilometrov od povrchu Pluta. Mala pritom rýchlosť 3,7 km/s. Pri Plute sa nezastavila, ale pokračovala ďalej, uvádza Technet.cz.

Zavŕšila sa tak hlavná fáza misie, ktorá začala odletom tohto aparátu zo Zeme 19. januára 2006. To patrilo ešte Pluto medzi planéty našej slnečnej sústavy. Astronomický kongres, ktorý sa ten rok o niečo neskôr konal v Prahe, však Pluto z tejto klasifikácie vyňal a priradil mu pozíciu planétky (resp. trpasličej planéty).

Odkryla tajomstvá Pluta

Sonda na to ale nedbala a svoju misiu splnila na výbornú. Nemuselo to tak byť, tesne pred cieľom vypovedal sonde službu hlavný palubný počítač. Trvalo dlhšie ako deň, kým sa podarilo všetko vrátiť do normálu. K preletu okolo Pluta pritom zostávalo len niekoľko dní.

Celú vec sťažilo aj oneskorenie signálu, ktorý zo vzdialenosti viac ako 4,9 miliardy kilometrov putuje k Zemi približne 4,5 hodiny, a sonda tak na odpoveď čakala približne deväť hodín. Dovtedy ešte nikdy ľudstvo žiadny stroj na takúto vzdialenosť takto neriadilo.

Aj preto chvíľu trvalo, než mohol byť prelet potvrdený a ako dorazili prvé snímky. New Horizons pritom zachytila ​​asi 80-kilometrový pás povrchu.

Vedcov Pluto zaujímalo preto, že bolo v našej sústave v podstate neznámym objektom. Všetky planéty obiehajú prakticky v jednej rovine - maximálny rozdiel je sedem stupňov.

Pluto má rovinu "sklonenú" (správne odklonená) o približne 17 stupňov. Navyše je jeho dráha oveľa menej kruhová - počas púte sa niekedy dostane aj pred obežnú dráhu Neptúna. Dovtedy nebolo možné získať žiadne informácie o jeho povrchu a ďalších parametroch.

Tieto informácie postupne prichádzali. Sonda tak napríklad zistila, že Pluto môže mať modrú oblohu. Oveľa dôležitejšie však bolo zistenie, že povrch tvorí ľad, ktorý pokrýva šíre a pri pohľade z obežnej dráhy takmer nedotknuté pláne na Plute a je zrejme tvorený dusíkovými ľadovcami.

Na ich okraji boli zachytené niekoľko kilometrov vysoké hory, ktoré zrejme tvorí vodný ľad. Boli tiež upravené rozmery Pluta. Jeho priemer je po "novom" 2 374 kilometrov, plus mínus zhruba osem kilometrov.

Pokračujeme ďalej

Už od začiatku misie bolo v pláne, že sa sonda pri Plute nezastaví a bude pokračovať ďalej k telesám v Kuiperovom páse. K tomu, ktoré bolo pôvodne pomenované Ultima Thule (katalógové označenie 2014 MU69), dorazila 1. januára 2019. Bol to tak najvzdialenejší objekt, ku ktorému cielene dorazila ľudská sonda.

Samotná planétka bola objavená Hubblovým kozmickým ďalekohľadom v roku 2014. Vedci si doteraz nie sú istí, ako Ultima Thule vlastne vyzerá, či je okrúhleho, či podlhovastého tvaru, či ide o jeden objekt, alebo zhluk viacerých telies. Podľa prvých snímok urobených z väčšej vzdialenosti sa zdalo, že vyzerá ako snehuliak, ktorý je od Zeme vzdialený 6,5 miliardy kilometrov. Ďalšie snímky odhalili, že má menej poetický tvar a je viac plochá.

„Väčší lalok nazývaný Ultima sa podobá skôr obrej palacinke a menší zvaný Thule má tvar ako vlašský orech,“ konštatoval vtedy vedecký tím projektu New Horizons.

Neskôr bol objekt s dĺžkou viac ako 30 kilometrov premenovaný na Arrokoth. Pôvodný názov bol "politicky nekorektný". Asocioval vraj nacistov a tretiu ríšu. Názov Ultima Thule však pôvodne pochádza zo stredoveku, kedy bol Thule najvzdialenejším najsevernejším miestom za známym svetom. Bol to bájny ostrov Thule na ďalekom severe.

V stredovekej geografii sa takto označovalo miesto, ktoré leží na samom okraji nášho sveta, alebo dokonca za ním. Ultima Thule znamená "za Thulom", za hranicami známeho sveta, čo symbolizuje prieskum vzdialeného Kuiperovho pásu a jeho objektov, ktoré sonda New Horizons vykonáva.

Teraz je New Horizons na ceste necelých 5 300 dní a stále ešte posiela dáta o prelete okolo Arrokothu.

01 - Modified: 2020-02-18 11:48:51 - Feat.: 0 - Title: O Plute vieme už 90 rokov. Pozrite sa, ako by vyzeral výlet po jeho povrchu 02 - Modified: 2018-06-05 13:54:54 - Feat.: 0 - Title: Pluto má duny. Nie sú však z piesku 03 - Modified: 2017-11-17 12:47:16 - Feat.: 0 - Title: Tajomstvo Pluta je odhalené. Vieme, čo môže za mrazivý svet, tvrdí výskum
01 - Modified: 2024-02-29 16:22:16 - Feat.: - Title: Ako astronómovia našli a potom vymazali planétu v Slnečnej sústave 02 - Modified: 2022-03-30 11:21:22 - Feat.: - Title: Zriedkavý jav. Vrchy na Plute sú v skutočnosti ľadové sopky, zistili vedci 03 - Modified: 2021-08-24 14:54:06 - Feat.: - Title: Pred 15 rokmi prestalo byť Pluto planétou 04 - Modified: 2020-02-18 11:48:51 - Feat.: - Title: O Plute vieme už 90 rokov. Pozrite sa, ako by vyzeral výlet po jeho povrchu 05 - Modified: 2019-09-06 08:23:05 - Feat.: - Title: Čudný malý svet. Prišlo Pluto o titul planéty právom?
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
19. apríl 2024 20:18