Mesiac je omnoho mladší, ako sme si mysleli, zistila štúdia

Nová štúdia v Science Advances naznačuje, že Mesiac je omnoho mladší, ako sa pôvodne predpokladalo. Podľa vedcov z Nemeckého leteckého centra je prírodný satelit Zeme starý 4,425 miliárd rokov, čo je asi o 85 miliónov rokov menej ako 4,51 miliardy rokov. Nový vek je založený na tom, že vedci prehodnotili časovú os, kedy sa Mesiac prvýkrát vytvoril.

Mal magmatický oceán

Vedci už dlho veria, že Mesiac vznikol ako výsledok kolízie medzi Zemou, ktorá sa stále formovala, a ďalšou planétou, všeobecne známou ako Theia. „Z tohto sa Mesiac vytvoril v krátkom čase, pravdepodobne len za niekoľko tisíc rokov,“ uviedol jeden zo spoluautorov štúdie Doris Breuer, vedúci oddelenia planetárnej fyziky na DLR Institute of Planetary Research.

Vedci tiež poznamenali, že Mesiac mal magmatický oceán. „Je to prvýkrát, čo možno vek Mesiaca priamo spojiť s udalosťou, ktorá nastala na samom konci formovania Zeme, konkrétne vytvorenia jadra,“ doplnil Thorsten Kleine, profesor Ústavu planetológie Univerzity v Münsteri v Nemecku.

„Porovnaním nameraného zloženia mesačných hornín s predpokladaným zložením magmatického oceánu z nášho matematického modelu sme dokázali sledovať vývoj oceánu späť k jeho východiskovému bodu, k času, kedy sa vytvoril mesiac,“ dodáva spoluautorka štúdie Sabrina Schwingerová.

Jazvy spálené od Slnka

Mesiac bol po celé veky zdrojom fascinácie ľudstva a od vesmírnych misií Apolla v polovici 20. storočia sa znalosť ľudstva o našom nebeskom satelite výrazne zvýšila. Vedci napríklad v marci 2019 uviedli, že Mesiac stráca vodu, keď meteoroidy dopadajú na jeho povrch.

​Misia agentúry NASA ARTEMIS tiež odhalila, že slnečné vetry výrazne ovplyvňujú lunárny povrch a vystavujú ho žiareniu zo Slnka, takže na povrchu zanechávajú jazvy, ktoré vyzerajú ako keby boli „spálené od Slnka“ v dôsledku slabého magnetického poľa Mesiaca.

Samostatná štúdia uverejnená v auguste 2019 naznačovala, že Mesiac bol o 100 miliónov rokov starší, ako sa pôvodne predpokladalo, pričom svoje zistenia založili na analýze lunárnych hornín, ktoré zozbierali astronauti Apolla.