Čínska misia na Mars úspešne odštartovala

Z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang na ostrove Chaj-nan dnes o 12:41 miestneho času (6:41 SELČ) odštartovala raketa Dlhý pochod 5, ktorá nasmeruje k Marsu družicu s pristávacím modulom a prieskumným vozidlom. Ide o prvý pokus Číny s pristátím na červenej planéte, ktoré sa predpokladá v apríli alebo máji budúceho roka.

Úspešný štart rakety bolo možné sledovať v priamom prenose na internete. Čína plánuje dopraviť na Mars robotické vozidlo poháňané solárnou energiou k zberu vedeckých dát. Predpokladá sa, že k Marsu čínsky satelit dorazí vo februári. O pristátie na planine Utopia Planitia na severnej pologuli Marsu by sa Číňania mali pokúsiť o dva až tri mesiace neskôr.

Svoju marsovskú misiu Čína pomenovala Tchien-wen (Tianwen), čo v preklade znamená Otázky k nebesiam. Inšpiráciou sa stala rovnomenná dlhá báseň prvého a zároveň najvýraznejšieho básnika starej Číny Čchü Jüana (asi 340-278 př.n.l.).

Už v noci na pondelok odštartovala z japonského vesmírneho strediska Tanegašima k Marsu nosná raketa H-IIA s družicou Amal (Nádej). Vyslali ju Spojené arabské emiráty. Satelit bude od mája budúceho roka okolo Marsu krúžiť a skúmať jeho atmosféru.

Svoj šesťkolesový rover menom Perseverance (Vytrvalosť), zhruba o veľkosti automobilu, zamýšľajú medzi 30. júlom a 15. augustom vyslať na Mars tiež Američania. Robotické vozidlo bude okrem iného zbierať údaje o klíme a geológii planéty a zbierať vzorky hornín a prachu, ktoré by v budúcnosti mali byť prepravené na Zemi na analýzu. Misia zahŕňa aj hľadanie známok možného minulého života na Marse.

Zdroj: TASR/AP

​Žiadnej inej krajine než Spojeným štátom sa doteraz nepodarilo na povrch Marsu dopraviť aparát, ktorý by následne riadne fungoval. V súčasnej dobe operujú na povrchu červenej planéty dve vozidlá amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA), a to InSight a Curiosity. Šesť ďalších aparátov skúma Mars z jeho obežnej dráhy; tri sú americké, dva európske a jeden indický.

Marsovská misia je ďalším krokom ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu. Čína sa po niekdajšom Sovietskom zväze a po Spojených štátoch v roku 2003 stala len treťou krajinou, ktorá dokázala vlastnými silami vyniesť na obežnú dráhu okolo Zeme človeka. V roku 2008 prvý čínsky kozmonaut vystúpil do voľného priestoru a vlani pristála nepilotovaná čínska vedecká sonda na málo preskúmanú odvrátenú stranu Mesiaca.