Mesiac hrdzavie a môže za to naša planéta, tvrdia vedci

Hrdza, tiež známa ako oxid železitý, je červenkastá zlúčenina, ktorá sa tvorí pri vystavení železa vode a kyslíku. Hrdza je výsledkom bežnej chemickej reakcie aj na červených skalách Veľkého kaňonu a dokonca aj na Marse.

Ten je známy tiež ako Červená planéta podľa červenkastého odtieňa, ktorý pochádza z hrdze na jej povrchu v kombinácii s kyslíkom a vodou. Vyplýva to z vyhlásenia laboratória Jet Propulsion Laboratory (JPL) NASA v kalifornskej Pasadene.

Na Mesiaci by hrdza byť nemala

Ale nie všetky nebeské prostredia sú optimálne pre hrdzavenie, najmä náš Mesiac bez atmosféry. „Je to veľká záhada,“ uviedol hlavný autor štúdie Shuai Li, asistent výskumného pracovníka v Havajskom geofyzikálnom a planetologickom ústave v Mānoe. „Mesiac je totiž hrozným prostredím pre vznik hrdze.“ Štúdiu publikoval časopis Science Advances.

Li študoval údaje z JPL Moon Mineralogy Mapper na palube sondy Chandrayaan-1, ktorá v roku 2008 skúmala Mesiac, keď si uvedomil, že póly Mesiaca majú veľmi odlišné zloženie ako jeho zvyšok.

Zistil, že jeho polárne povrchy mali skaly bohaté na železo so zložkami, ktoré sa zhodovali s hematitmi. Minerál hematit, ktorý sa bežne nachádza na povrchu Zeme, je špecifickým typom oxidu železa alebo hrdze so vzorcom Fe2O3.

„Spočiatku som tomu vôbec neveril. Na základe podmienok by to na Mesiaci nemalo existovať,“ uviedla vo vyhlásení spoluautorka Abigail Fraemanová, planetárna geovedkyňa z JPL. „Ale odkedy sme na Mesiaci našli vodu, ľudia špekulujú, že by tam mohla existovať väčšia škála minerálov, ako si uvedomujeme, ak by táto voda reagovala s kameňmi.“

Magnetický chvost Zeme

Aby malo železo hrdzavočervenú farbu, potrebuje takzvané oxidačné činidlo - molekulu, ako je kyslík, ktorá odstraňuje elektróny z materiálu, ako je železo. Ale slnečný vietor, prúd nabitých častíc, ktorý neustále naráža na mesiac vodíkom, má opačný efekt.

Vodík je reduktor alebo molekula, ktorá daruje elektróny iným molekulám. Bez ochrany pred týmto slnečným vetrom, ako je napríklad magnetické pole, ktoré pred ním chráni našu planétu, by sa na Mesiaci nemohla vytvárať hrdza. Ale je to tak, a kľúčom môže byť naša vlastná planéta.

Mesiac nemá vlastnú atmosféru, ktorá by poskytovala dostatočné množstvo kyslíka, má však stopové množstvá, ktoré mu dáva atmosféra Zeme. Tento suchozemský kyslík putuje na Mesiac pomocou rozšírenia magnetického poľa planéty, ktoré sa nazýva „magnetický chvost“.

Tento magnetický chvost môže podľa vedcov dosiahnuť až na blízku stranu Mesiaca, kde sa našlo viac hematitu. Navyše pri každom splne magnetický chvost blokuje 99 percent slnečného vetra a cez mesačný povrch tak zaťahuje dočasnú oponu, ktorá umožňuje časové obdobie pre vznik hrdze.

Pomáhajú mu aj prachové častice

Na vytvorenie hrdze je však potrebná ešte jedna ďalšia prísada - voda. Mesiac je väčšinou bez nej, s výnimkou zamrznutej vody nachádzajúcej sa v jeho kráteroch na odvrátenej strane - ďaleko od miesta, kde sa našla väčšina hematitu.

Vedci však tvrdia, že rýchlo sa pohybujúce prachové častice, ktoré bombardujú Mesiac, môžu uvoľniť molekuly vody zachytené v povrchovej vrstve Mesiaca, čo umožní zmiešanie vody so železom. Tieto prachové častice môžu dokonca samy prenášať molekuly vody a ich náraz môže vytvárať teplo, ktoré by mohlo zvýšiť rýchlosť oxidácie.

„Tento objav prepíše naše poznatky o polárnych oblastiach Mesiaca. Zem mohla hrať dôležitú úlohu pri vývoji povrchu Mesiaca,“ uviedol Li. Stále však ide o hypotézy a na presné pochopenie toho, prečo Mesiac hrdzavie, je potrebných viac údajov.

Ešte prekvapujúcejšie je, že na odvrátenej strane Mesiaca sa našlo malé množstvo hematitu, ktorá by mala byť príliš ďaleko na to, aby sa tam kyslík zo Zeme dostal na magnetickom chvoste planéty.