NASA chce po objave možných stôp života poslať na Venušu sondu

NASA podľa Reuters uvažuje o dvoch zo štyroch skúmaných návrhov misií k planétam, ktoré sa vo februári dostali do užšieho výberu. Dve z nich spočívali vo vyslaní robotických sond k Venuši. Z tých potom jedna, s označením DAVINCI +, počíta s vyslaním sondy do atmosféry Venuše.

Medzinárodný tím vedcov pritom v pondelok oznámil, že v atmosfére Venuše objavil plyn fosfán, ktorý na Zemi produkujú mikroorganizmy v prostredí chudobnom na kyslík. Plyn sa nachádza zhruba 50 kilometrov nad povrchom Venuše a astronómovia si jeho prítomnosť na druhej planéte od Slnka nedokážu zatiaľ vysvetliť inak, než prítomnosťou života, uviedli svetové médiá.

„Davinci je logickou voľbou, ak je motiváciou na to (nález fosfánu) čiastočne nadviazať. Pretože spôsobom, ako na to nadviazať, je doletieť tam a pozrieť sa, čo sa odohráva v atmosfére,“ povedal Reuters astrobiológ David Grinspoon, ktorý pracuje na navrhovanom projekte DAVINCI +.

Príslušný panel NASA sa zaoberá ešte ďalšími tromi návrhmi. IVO má byť misia k vulkanicky aktívnemu mesiacu planéty Jupiter Io, Trident počíta s preletom a zmapovaním ľadového mesiaca planéty Neptún Triton a VERITAS sa tiež týka Venuša, ale je zameraný na skúmanie geologických dejín planéty. NASA naznačila, že by si mohla k realizácii vybrať jednu alebo dve z týchto misií.

Hľadanie mimozemského života sa doteraz na Venušu nezameriavalo. V júli NASA vyslala robotické vozidlo Perseverance (Vytrvalosť), ktoré by vo februári budúceho roka malo pristáť na Marse. Na červenej planéte má hľadať stopy po minulom živote a vyskúšať nové technológie pre prípadné budúce ľudské výpravy.

Vo svetle pondelňajších oznámení ale šéf NASA Jim Bridenstine vyhlásil, že je „čas uprednostniť Venušu“. Vo vyhlásení však Bridenstine uistil, že proces výberu nových misií bude „spravodlivý a nestranný“. Grinspoon je presvedčený, že výber musí reagovať na nedávne vedecké objavy.

Aj tento týždeň ruská kozmická agentúra Roskosmos uviedla, že ustúpila od spolupráce s USA na medziplanetárnej stanici Venera-D, ktorá by mala koncom terajšieho desaťročia zamieriť práve k Venuši a umožniť skúmanie vzoriek pôdy a atmosféry planéty.

Misia stanice Venera-D sa plánuje na roky 2027 až 2029. Pôvodne sa počítalo s tým, že sa bude jednať o spoločný rusko-americký projekt, ale šéf Roskosmosu Dmitrij Rogozin dal podľa agentúry RIA Novosti najavo, že dáva prednosť tomu, aby išlo o národný projekt.

Pekelné podmienky

Venuša býva často nazývaná „zlým dvojčaťom“ planéty Zem. Hmotnosť a veľkosť oboch planét je zhruba rovnaká a vedci sa domnievajú, že Venuša bola kedysi rajom bohatým na vodu, v ktorom mohol byť prítomný elementárny život. Podľa teórií sa na Venuši kedysi nachádzal rozsiahly plytký oceán tekutej vody, ktorá sa však kvôli vplyvu Slnka vyparila a vodík unikol do vesmíru.

Dnes sú však podmienky na jej povrchu doslova pekelné. Atypická atmosféra spôsobila skleníkový efekt, kvôli ktorému až na 80 percentách povrchu druhej planéty našej slnečnej sústavy vznikli lávové planiny. Teploty na planéte nikdy neklesajú pod 400 °C a atmosférický tlak zodpovedá tlaku oceánu v hĺbkach tisícov metrov. Okrem toho v horných vrstvách atmosféry vejú vetry v sile tornáda a celú planétu obklopujú mraky z oxidu siričitého a kvapôčok kyseliny sírovej.

Počas výskumu sa bude teda sonda LLISSE, na ktorej teraz pracuje americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA), boriť s extrémnymi teplotami, tlakom i atmosférou Venuše. V roku 1966 na jej povrch dosadla sovietska sonda, ktorá však havarovala a na ohnivej planéte vydržala iba 127 minút. Nová sonda je však navrhnutá tak, aby na jej neprívetivom povrchu vydržala až 60 dní. Finálne postavená a otestovaná má byť do roku 2023.

Tibor Kremic, vedúci kancelárie projektu vesmírnych vied v Glenn Research Center v Ohiu s jeho výskumným tímom navrhli a vyrobili odolný tvrdený materiál z karbidu kremíka a syntetického materiálu nájdeného v brúsnom papieri a falošných diamantoch, ktorý by mal extrémnym podmienkam odolať. Z tohto materiálu musí byť teda vyrobený každý senzor na sonde, aby bola výskumná misia úspešná.

Bude o dosť menšia

Na rozdiel od vozidiel, ktoré majú pristáť na Marse, je LLISSE o dosť menšie, meria necelých 25,5 centimetra. Vzhľadovo sa podobá kocke, ktorá vnútri ukrýva nástroje, ktoré budú schopné skúmať nielen atmosféru planéty, ale aj jej geológiu. Avšak malá veľkosť so sebou prináša i obmedzenia, kvôli ktorým jej bude niektoré dnes už bežné vybavenie sond chýbať. Sú ním napríklad kamery.

Jednou z najťažších výziev bolo vymyslieť spôsob, akým bude sonda 60 dní misie napájaná. Mnoho vesmírnych zariadení sa pri výrobe energie spolieha na malé jadrové reaktory, ale v prípade LLISSE vedci použijú tepelne aktivovanú batériu podobnú tej, ktorá sa nachádza v raketách. Jednotlivé komponenty sondy vedci testovali až dva mesiace v špeciálnych komorách, ktoré verne simulovali reálne podmienky na povrchu Venuše.

Kremic uviedol, že jeho tím chce, aby bola sonda schopná zaznamenať prechod medzi dňom a nocou. „Zatiaľ nemáme žiadne údaje o tom, či sa denné a nočné podmienky na planéte menia. Chceme počas misie zachytiť čo najviac možných dát,“ dodal Kremic. Venuša je kvôli svojej rotačnej rýchlosti len 6,5 km/h najpomalšou planétou Slnečnej sústavy, preto je zásadné aj správne načasovanie misie.