Veľký úspech. Sonda Spojených arabských emirátov sa dostala k Marsu

V podvečer nášho času ako prvá na obežnej dráhe červenej planéty zakotvila sonda Amal (Nádej), ktorú vyslala kozmická agentúra Spojených arabských emirátov, uvádza Technet.cz.

O prílete trojice sond sme písali nedávno:

​Teraz nastal čas sa bližšie pozrieť na to, kedy presne sa na svoju dráhu dostala prvú družice, ktorá k Marsu dorazila, a čo bude jej cieľom pobytu na obežnej dráhe štvrtej planéty Slnečnej sústavy.

Družica Amal vyrazila do vesmíru 20. júla z japonského vesmírneho strediska Tanegašima na palube japonskej rakety H-2A.

Teraz po zhruba 205 dňoch a 493,5 miliónoch kilometrov letu dorazila k svojmu cieľu. Celú cestu si môžete prezrieť na tejto interaktívnej stránke.

Signál putoval asi 11 minút

Podľa plánu Amal začala pomocou svojich šiestich trysiek brzdiť o 16:30 nášho času, kedy na 27 minút spustila motory, aby spomalila z rýchlosť 121 tisíc km/h za hodinu na 18 tisíc km/h. Počas tejto akcie spálila asi polovicu paliva, ktorého má teraz na palube asi 800 kilogramov.

​Ako pripomína server Space.com, ak by sa manéver nepodaril, mohla sonda svoj cieľ minúť podobne, ako sa to stalo v roku 1973, kedy sa kvôli poruche motora okolo Marsu len prehnala sovietska sonda Mars 4.

Naopak o 26 rokov neskôr sa americká sonda Mars Climate Orbiter dostala Marsu príliš blízko a zhorela v atmosfére.

Uvedomovali si to aj v riadiacom centre, kam zamierila aj správa zo sondy vyslaná v podstate okamžite po dokončení manévru.

Signál putoval zhruba 11 minút, pretože sú teraz Zem a Mars od seba vzdialené asi 190 miliónov kilometrov.

Správu prijala NASA prostredníctvom svojich teleskopov Deep Space Network krátko pred štvrť na šesť a následne úspech potvrdilo aj vesmírne stredisko Mohammeda Bin Rashida v SAE.

Čaká ju jeden marsovský rok

"Vstupujeme do veľmi kritickej fázy," povedal pred príletom sondy britskej BBC riaditeľ projektu OMRAN Sharaf.

"Je to fáza, ktorá v zásade definuje, či sa dostaneme na Mars, alebo nie. Pokiaľ bude rýchlosť príliš nízka, narazíme do Marsu, ak poletíme príliš rýchlo, Mars preletíme," uzavrel.

Všetko sa nakoniec podarilo podľa plánu a sonda sa dostala na správnu orbitu. Teraz ju čaká zhruba ročný pobyt pri tejto planéty. Hovoríme však o marsovskom roku, ten trvá asi 687 dní. Jeden obeh planéty Nádej bude trvať 55 hodín.

V priebehu skúmania planéty bude musieť družica upraviť svoju dráhu. "Prvotná dráha bude mať výšku periarea 1 000 km a apoarea 49 380 km. Nasledovať budú tri manévre upravujúce veľkosť a sklon obežnej dráhy. Finálny bude mať výšku perierea 20 000 km, apoarea 43 000 km a klon cca 25 ° (bude teda možné ľahko pozorovať aj oba mesiace Marsu)," píše na Twitteri Michal Václavík z Českej kozmickej kancelárie.

Sonda Amal má rozmery 2,9 x 2,7 metra a hmotnosť okolo 1,35 tony. Bola vyvinutá vo vesmírnom stredisku Mohammeda Bin Rashida (MBRSC) v Dubaji v spolupráci s Laboratóriom atmosférickej a vesmírnej fyziky (LASP) americkej University of Colorado. Na vývoji sa ďalej podieľali aj Arizonská štátna univerzita a Kalifornská univerzita v Berkeley.

Kam zmizla voda z Marsu

Na svojej palube má stroj dvojicu teraz rozvinutých dvojdielnych solárnych panelov s výkonom 600 W (pravdepodobne pri Zemi). Komunikáciu so Zemou zaistí 1,5m smerová anténa, cez ktorej "potečú" ​​dáta rýchlosťou až 1,6 Mbps.

Marsovská družica Nádej je vybavená tromi hlavnými vedeckými nástrojmi: kamerou EXI s vysokým rozlíšením, ultrafialovým spektrometrom EMUS na meranie stôp kyslíka a vodíka a infračerveným spektrometrom EMIRS na meranie teploty, množstvo vodnej pary, pozorovanie prachu a ďalších veličín.

Úlohou sondy, na ktorej prípravu Spojené arabské emiráty vynaložili asi 200 miliónov dolárov, bude z obežnej dráhy skúmať atmosféru Marsu a monitorovať klimatické zmeny. Misia má prvýkrát v dejinách zachytiť atmosféru v rôznych obdobiach marsovského roka.

Sonda by mala zachytiť, ako sa pohybuje energia medzi nízkou a vyššími vrstvami atmosféry, a to aj kvôli prachovým búrkam, ktoré ovplyvňujú klímu planéty.

Amal bude schopná pozorovať správanie vrchnej vrstvy atmosféry, kde môže potvrdiť domnienku, že tu prítomné neutrálne atómy vodíka a kyslíka hrajú výraznú úlohu v erózii atmosféry pri bombardovaní nabitými časticami zo Slnka.

Výsledkom by mohlo byť vysvetlenie toho, kam mohla zmiznúť voda, ktorú predtým Mars mal, a lepšie porozumenie, ako sa planéta, skôr teplá a vlhká, stala studenou a suchou.