Čína prvýkrát dorazila k Marsu a hneď tam plánuje pristáť

Ak sa Číne podarí jej smelý plán, potom sa stane prvou krajinou, ktorej sonda pri prvej návšteve Marsu na povrch vysadí aj laboratórium.

Najskôr však musela zvládnuť náročný proces priblíženia k Marsu a zachytenia na jej orbite. Že to nie je žiadna sranda a tým pádom sa to nepodarilo všetkým sondám, ktoré k červenej planéte dorazili, opisoval v článok venovaný príletu sondy Amal vyslanej Spojenými arabskými emirátmi:

​Svoju marsovskú misiu Čína pomenovala Tchien-wen (Tianwen), čo v preklade znamená Otázky k nebesiam.

Inšpiráciou sa stala rovnomenná dlhá báseň prvého a zároveň najvýraznejšieho básnika starej Číny Čchü jüanov (asi 340-278 př.n.l.).

Vesmírny pútnik na svojej ceste od Zeme k Marsu strávil 202 dní a uletel takmer 470 miliónov kilometrov. Počas cesty vykonala kozmická loď štyri korekcie a teraz ju čakal finálny manéver, počas ktorého musela spomaliť, aby sa mohla začať pohybovať okolo Marsu.

Podľa denníka ChinaDaily sa to podarilo po tom, čo bol pohonný systém so silou 3 000 newtonov zapojený na dobu asi 15 minút.

"Prvotná dráha bude mať výšku periarea 400 km, apoarea 180-tisíc km a sklon 11,8 ° voči rovníka Marsu. Neskôr bude zmenená na polárnu (86,9 °) a znižovaná výška apoarea postupne na 60-tisíc km a 15-tisíc km. Finálna obežná dráha bude mať výšku periarea 265 km, apoarea 12 000 km," vysvetľuje Michal Václavík z Českej kozmickej kancelárie.

Zatiaľ všetko prebiehalo podľa plánu, stroj bol vynesený z čínskeho kozmického strediska Wen-čchang na ostrove Chaj-nan 23. júla raketou Dlhý pochod 5 a teraz bez problémov dorazil k Marsu.

Čínska loď, ktorá sa skladá z dvoch hlavných častí, orbitera a pristávacej kapsule, má hmotnosť 5 ton. Orbiter a 240kg rover spoločne nesú 13 vedeckých prístrojov pre štúdium marťanskej atmosféry, magnetosféry, povrchu, klímy i pre geologický prieskum.

"Za pozornosť rozhodne stojí skutočnosť, že celá misia (orbiter, lander i rover) má hmotnosť takmer 5 ton a ide tak o zatiaľ najťažší ľuďmi vyrobený stroj letiaci k Červenej planéte," hovorí Milan Halousek, predseda astronautickej sekcie Českej astronomickej spoločnosti.

Samotný orbiter, či ak chcete družica, zostane na obežnej dráhe Marsu asi jeden marťanský rok (cca 687 pozemských dní), je vybavený fotoaparátmi so stredným a vysokým rozlíšením, ktoré sú porovnateľné s Hiris pri misii NASA Mars Reconnaissance Orbiter v roku 2005. Takisto nesie magnetometer, sondážny radar a prístroje pre detekciu atmosféry a ionosféry.

Pristávací modul sa nedostane na Mars skôr ako v máji. To už bude na povrchu Marsu americké laboratórium Perseverance (Vytrvalosť), ktoré, ak sa všetko podarí, bude pristávať bez veľkého zdržiavania na orbite 18. februára.