Pri návrate na Zem bol Gagarin v nebezpečenstve. Robiť nemohol nič, musel len čakať

Autobus drkotal po betónovej ceste a pomaly sa blížil k svojmu cieľu. Bolo krásne jarné aprílové dopoludnie zaliate slnkom a ľahký vietor poskytoval vítané osvieženie.

Vo vnútri vozidla vládla zvláštna zmes dobrej nálady a skrývaného napätia. Stredobodom záujmu všetkých bol muž oblečený v podivnom úbore oranžovej farby s veľkou bielou prilbou, ktorá niesla nápis "CCCP".

Konečne sa autobus zastavil. Nezainteresovaný pozorovateľ by bol prekvapený podivnou konštrukciou, ktorá pôsobila v preslnenej stepi tak trochu nepatrične.

Mladík v oranžovom zostúpil v sprievode svojich priateľov zo schodíkov a zamieril k čakajúcej skupinke mužov, z ktorých niektorí mali uniformy. Po krátkom hlásení zamieril k ďalším schodíkom, tentoraz na úpätí konštrukcie s raketou.

Ten mladík sa volal Jurij Alexejevič Gagarin a zatiaľ to bol neznámy nadporučík sovietskych vzdušných síl. O pár hodín neskôr bude jeho meno skloňovať celý svet a jeho život už nikdy nebude taký ako predtým.

Písal sa 12. apríl 1961 a Jurij Gagarin sa mal toho dňa stáť globálnou celebritou. Jeho meno bude navždy zapísané do histórie ľudského druhu, pretože ako prvý človek nahliadne za brány vesmíru...

Prísne tajný výcvik

Gagarinova cesta k historickému letu začala na jeseň 1959, kedy sa na útvare polárneho letectva, kde vtedy slúžil, objavila komisia. Vyberala mladých perspektívnych pilotov, ktorým sľubovala lietanie na strojoch, ktorých výkony boli z ríše snov.

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.