Pixabay/Alexander Antropov
StoryEditor

Možno zmeniť Mars, aby vyzeral ako Zem? Otepliť planétu vieme, hovorí astrofyzik

14.07.2021, 19:01
Mars bol kedysi podobný Zemi. Existuje teda nejaký spôsob, ako mu vrátiť skoršiu slávu?

Takmer každý sci-fi príbeh začína vytvorením podmienok na Marse podobných tým, aké panujú na Zemi, teda premenou v pohostinnejší svet.

Ale s jeho mrazivými teplotami, vzdialenosťou od Slnka a všeobecnou prašnosťou je zmena Marsu, aby sa podobal Zemi, náročnejšia, než sa zdá. A zdá sa, že je to celkom dosť ťažké, uviedol astrofyzik Paul M. Sutter.

Podľa Suttera bol Mars odsúdený k záhube od samého začiatku. Je menší ako Zem, čo znamená, že sa ochladil oveľa rýchlejšie. Jadro našej planéty je stále roztavené a táto rotujúca polotekutá hmota bohatá na železo v strede Zeme napája naše silné magnetické pole.

"Toto magnetické pole je doslova silové pole schopné zastaviť a odkloniť slnečný vietor, čo je nekonečný prúd vysokoenergetických častíc tryskajúcich zo Slnka," podotýka Sutter.

Pustošenie slnečného vetra

Keď sa Mars ochladil, jeho jadro stuhlo a jeho magnetické silové pole sa vyplo, čím bola atmosféra červenej planéty vystavená pustošeniu slnečného vetra.

Počas asi 100 miliónov rokov slnečný vietor odvial marsovskú atmosféru. Keď tlak vzduchu poklesol na takmer vákuum, oceány na povrchu sa vyvarili a planéta vyschla.

"Znie to tak mučivo: Mars bol kedysi podobný Zemi. A existuje teda nejaký spôsob, ako mu vrátiť skoršiu slávu? " kladie astrofyzik otázku.

Našťastie - alebo bohužiaľ, v závislosti na uhle pohľadu - máme my ľudia podľa Suttera so zahrievaním planét veľa skúseností.

"Storočiami emisií uhlíka sme nechtiac zvýšili povrchovú teplotu Zeme pomocou jednoduchého skleníkového mechanizmu," vysvetľuje s tým, že vypúšťame množstvo oxidu uhličitého, ktorý je naozaj dobrý pre prepúšťanie slnečného žiarenia a pre zabránenie úniku tepelného žiarenia, takže sa na Zemi chová ako obrovská neviditeľná deka.

Zvýšené teplo podporuje odparovanie oceánov do atmosféry, ktorá tak dostáva ďalšiu kryciu vrstvu, čím sa zvyšuje teplota, ktorá odparuje viac vody a viac zahrieva planétu.

Treba radikálne skoky v technológii

Keď to funguje na Zemi, mohlo by to podľa Suttera fungovať aj na Marse. Atmosféra Marsu sa úplne vytratila do vesmíru, ale Mars má v polárnych čiapočkách obrovské zásoby vodného ľadu a zmrznutého oxidu uhličitého a niektoré ďalšie sa nachádzajú tesne pod povrchom po celej planéte.

"Ak by sme dokázali nejako ohriať polárne čiapočky, mohlo by to uvoľniť dostatok uhlíka do atmosféry, aby sa naštartovalo skleníkové otepľovanie," podotýka vedec.

"Jediné, čo by sme potom mohli robiť, by bolo stiahnuť sa, sledovať a čakať niekoľko storočí, než fyzika urobí svoju prácu a premení Mars na oveľa menej škaredé miesto," vysvetľuje.

Bohužiaľ tento jednoduchý nápad pravdepodobne nebude fungovať. Prvým problémom je podľa Suttera vývoj technológie pre zahriatie pólov.

Návrhy sa pohybovali od zanášania prachu na póly, aby odrážali menej svetla a zahrievali sa, až po vybudovanie obrovského vesmírneho zrkadla, ktoré by na póly zamierilo viac svetla a tým i tepla.

Všetky nápady však vyžadujú radikálne skoky v technológii a výrobu vo vesmíre, ktorá je ďaleko nad rámec toho, čoho sme v súčasnosti schopní.

"V prípade vesmírneho zrkadla by sme potrebovali vyťažiť asi 200-tisíc ton hliníka vo vesmíre, zatiaľ čo v súčasnej dobe sme schopní ťažby... no, nula ton hliníka vo vesmíre," konštatuje astrofyzik.

A potom je tu nešťastné poznanie, že na Marse nie je toľko CO2, aby spustil uchádzajúci trend otepľovania. V súčasnej dobe má Mars menej než percento tlaku vzduchu, aký je na Zemi na hladine mora.

Továrne na chlorofluorované uhľovodíky

Ak by ste mohli odpariť každú molekulu CO2 a H2O na Marse a dostať ju do atmosféry, červená planéta by mala dve percentá tlaku vzduchu na Zemi.

Potrebovali by ste dvakrát toľko atmosféry, aby ste zabránili tomu, aby sa vám na pokožke nevaril pot, a desaťkrát toľko, aby ste nepotrebovali tlakový oblek. A to nehovoríme ani o nedostatku kyslíka.

Aby sme čelili tomuto nedostatku ľahko dostupných skleníkových plynov, existuje niekoľko radikálnych návrhov.

"Možno by sme mohli mať továrne vypúšťajúce chlorofluorované uhľovodíky, ktoré sú naozaj škaredým skleníkovým plynom," premýšľa Sutter.

"Alebo by sme mohli pritiahnuť nejaké kométy bohaté na amoniak z vonkajšej slnečnej sústavy. Amoniak je skvelá skleníková vrstva a nakoniec sa rozpadne na neškodný dusík, ktorý tvorí väčšinu našej atmosféry," dodáva.

Za predpokladu, že dokážeme prekonať technologické výzvy súvisiace s týmito návrhmi, stále existuje jedna veľká prekážka: nedostatok magnetického poľa. Ak neochráníme Mars, môže každú molekulu, ktorú dostaneme do atmosféry, slnečný vietor zmiesť preč.

"Nebude to ľahké. Kreatívnych riešení je veľa. Možno by sme mohli postaviť obrovský elektromagnet vo vesmíre, aby sme odvrátili slnečný vietor. Možno by sme mohli opásať Mars supravodičom a dať mu umelú magnetosféru. Prirodzene ani zďaleka nie sme takí sofistikovaní, aby sme realizovali jedno z týchto riešení," domnieva sa Sutter.

Mohli by sme niekedy Marse vytvoriť podmienky podobné tým, aké panujú na Zemi, a urobiť ho pohostinnejším? "Iste, je to možné - nestojí nám v ceste žiadny základný zákon fyziky," hovorí Sutter.

01 - Modified: 2024-03-29 12:30:00 - Feat.: - Title: Topiaci sa polárny ľad spomaľuje rotáciu Zeme. Môže mať následky na samotné meranie času 02 - Modified: 2024-03-25 14:01:35 - Feat.: - Title: Mínus 75 stupňov na póloch. Na planéte Duna by podľa vedcov ľudia asi prežili, v čom sa však autor „sekol“? 03 - Modified: 2024-03-07 10:30:00 - Feat.: - Title: Zásadný rozkol medzi vedcami. Kým jedni hovoria o novej epoche našej planéty, iní hovoria, že je to nezmysel 04 - Modified: 2024-03-05 11:00:00 - Feat.: - Title: Dočkáme sa tretej Duny? Štúdio potvrdilo radostnú správu, vedci zase reagujú na existenciu samotnej planéty Arrakis 05 - Modified: 2024-03-05 07:00:00 - Feat.: - Title: Zem stratila 90 percent najdrahšieho vzácneho plynu. Vedci si nedokážu vysvetliť, čo sa stalo
menuLevel = 2, menuRoute = science/astronomia-a-vesmir, menuAlias = astronomia-a-vesmir, menuRouteLevel0 = science, homepage = false
25. apríl 2024 19:32