V lete zverejnená štúdia naznačovala, že prvé deti s cielene upravenou DNA možno majú menšiu šancu dožiť sa vysokého veku. Ako sa však ukázalo, v tomto konkrétnom prípade varovné hlasy nemali pravdu.
Hovoriť počítaču, čo má robiť, je absolútne jedinečná činnosť. Naučí nás to oveľa viac, ako si uvedomujeme. Programovať nezvládne každý, ale všetci by mali vedieť, ako algoritmy fungujú. To si myslí profesor Donald Knuth, jeden z najslávnejších počítačových nadšencov a držiteľ prestížnej „počítačovej nobelovky”.
V laboratóriu neurológov z Richmondskej univerzity sa skupina laboratórnych potkanov naučila jazdiť malým autíčkom. Rýchlejšie a lepšie sa to naučili tie zvieratá, ktoré mali pestrejšie "detstvo" s väčším množstvom podnetov.
Držiteľmi tohtoročného ocenenia za chémiu sa stali John B. Goodenough, M. Stanley Whittingham a Akira Yoshino za vyvinutie lítium-iónových batérií.
„Alkoholické“ baktérie, ktoré v črevách vyrába vysoké množstvo alkoholu, sú možno bežnejšie, než sa čakalo. Naznačuje to malá štúdia založená na pozorovaní pacienta sa „syndrómom vlastného pivovaru“.
V zatiaľ najväčšej štúdii hľadajúcej genetické dispozície pre homosexualitu sa ukázalo, že na túto otázku dokáže dnešná veda odpovedať len do určitej miery. Nespochybniteľné je len to, že "gén homosexuality" v DNA nenájdete.
Na americkom kontinente bol prvýkrát zaznamenaný výskyt huby, ktorá už dlho trápi pestovateľov banánov v Ázii. Najväčšia pestovateľská oblasť na svete je ohrozená chorobou, proti ktorej sa banány pestované na export prakticky nevedia brániť. Technicky je situácia riešiteľná ľahko, ale jedol by takéto banány niekto?
Japonsko bude zrejme prvou krajinou, v ktorej by sa mohli narodiť zvieratá s orgánmi z ľudských buniek. Ak sa podarí prekonať vedecké prekážky, tieto "chiméry" by sa mohli využívať vo výskume či k pestovaniu orgánov na transplantácie.
