Drogéria ako toxická nálož. Takto nás ohrozujú šampóny či krémy

Čo sa však skrýva v lákavo vyzerajúcich a voňajúcich fľaštičkách a téglikoch? A kedy sa môžu zmeniť na toxickú nálož?

Čistota pol života, hovorí známe príslovie a nedá sa s ním nesúhlasiť. Čo už však neporadí, je, ako sa k tomuto cieľu dopracovať. Väčšina z nás má v tom však pomerne jasno – čistá voda zďaleka nestačí. A drogérie preplnené šampónmi, pleťovými vodami či gélmi na holenie to len potvrdzujú.

Kozmetika je takmer taká stará ako ľudstvo samo. No kým niekoľko storočí bola výsadou najmä vznešenej a majetnejšej menšiny, 20. storočie nás aj v tomto ohľade „zvalcovalo“. Zrazu všetci chceli a mohli mať krémy, farby na vlasy či „voňavky“. A keďže prírodné zdroje boli a sú obmedzené a chémia poskočila dopredu, v regáloch predajní sa objavili flakóniky a tégliky, ktoré doslova za pár korún sľubovali jemnejšiu pokožku, hustejšie vlasy či voňavejšie telo.

Ako to už býva, nie všetky tie lákavé vône a prípravky nám aj prospievajú. Niektoré z nich dokonca môžu aj ublížiť. Čerstvý príklad spred niekoľkých dní. Nočný krém značky Christina od izraelského výrobcu BIO KOR METICS, ktorý sa môže objaviť aj na našom trhu. Namiesto vyhladenia vrások totiž môže kvôli zmesi konzervačných látok používateľke privodiť alergickú reakciu. Použité konzervanty sú totiž povolené iba v zmývateľných výrobkoch, ako napríklad sprchové gély, ktoré nepôsobia na pokožku dlhodobo. Odporúčanie je jasné: nepoužívať a vrátiť do obchodu. Ako však našinec zistí, že mu niečo hrozí?

Záchytný systém
O to, aby z pultov podobné jedovaté výrobky zmizli, sa stará štát, aj ako súčasť Európskej únie. „Slúži na to takzvaný RAPEX, čiže rýchly výstražný systém pre nepotravinárske výrobky,“ uviedla pre HN magazín Helena Kohútová z Úradu verejného zdravotníctva SR, pod ktorý kontrola kozmetiky na našom trhu spadá. „Systém je určený na rýchlu výmenu informácií medzi členskými štátmi a (európskou, pozn. red.) Komisiou o opatreniach a krokoch prijatých v súvislosti s výrobkami, ktoré predstavujú vážne riziko pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov.“

V praxi to funguje tak, že ak niektorý členský štát Európskej únie zistí na svojom trhu nebezpečný výrobok, nahlási ho na svojom národnom kontaktnom bode spomínaného systému. „Tím Komisie pre RAPEX informácie spracuje a oboznámi s danou skutočnosťou ostatné členské štáty v EÚ. Zároveň je informácia o nebezpečnom kozmetickom výrobku umiestnená na webovej stránke systému,“ hovorí Kohútová. Jednotlivé štáty potom preveria, či sa predáva aj u nich. A varujú svojich občanov.

Zdá sa, že na Slovensku môžeme byť v tomto ohľade pokojní. V rokoch 2013 až 2016 viac ako tridsaťdvatisíc kontrol vykonaných na základe systému RAPEX odhalilo u nás len osem prípadov. Odkiaľ k nám najčastejšie doputujú? „Medzi hlásenými sú výrobky vyrobené v Európskej únii, v USA, v Ázii – najmä v Číne – a v Afrike. Najčastejšie sa vyskytujú výrobky na bielenie pokožky pre prítomnosť zakázanej látky – hydrochinónu, najčastejšie pôvodom z Afriky a Ázie. Takéto výrobky sa však na trhu Slovenskej republiky nikdy nenašli,“ upokojuje Helena Kohútová.

Najviac podľa nej výrobcovia hrešia v označení, nedodržaní najvyššej prípustnej koncentrácie regulovaných látok a v prítomnosti zakázaných látok, najmä ťažkých kovov. Nedodržiavajú sa tiež mikrobiologické štandardy či úroveň konzervácie výrobku. Ak chcete mať neustály prehľad o kontrolách a nahlásenom nebezpečí u nás, nájdete ich na stránkach úradu verejného zdravotníctva v záložkách Informácie – Bezpečnosť kozmetických výrobkov a Informácie – Nebezpečné výrobky – RAPEX.

Z ochrancu hrozba
Bezprostredné nebezpečenstvo je teda u nás pomerne nízke. Existuje tu však jedno „ale“. To, že po kréme či sprchovom géli nesčerveniete či nespuchnete, neznamená, že ste mimo ohrozenia. Pravda je, že pred uvedením na trh musí byť kozmetika aj u nás testovaná. Pri niektorých látkach, ktoré sa stále používajú, však „jedovatosť“ testy ešte nepreukázali. Pri ďalších zasa nevieme, čo nášmu telu urobia po dlhodobom používaní. Samostatnou kapitolou je takzvaný kokteilový efekt, ktorý platí aj pri potravinách.

Mnohé chemické zlúčeniny samy osebe a v nízkych koncentráciách rizikové nie sú. No v kombinácii s ďalšími sa môžu na potenciálny jed premeniť. V centre pozornosti sa toto leto ocitli štyri písmená EHMC. Skrýva sa za nimi chemická zlúčenina etylhexyl metoxycinamát, ktorá sa nachádza najmä v prípravkoch na opaľovanie.

Rozruch spôsobili českí vedci z Centra pre výskum toxických látok pri Masarykovej univerzite v Brne, ktorí publikovali výskum dokazujúci, že táto látka môže meniť ľudskú DNA. A to práve vtedy, keď na ňu dopadajú lúče. Hoci má pred ich účinkom chrániť, ukázalo sa, že pod vplyvom slnečného žiarenia u nej dochádza k takzvanej izomerizácii, čiže mení priestorové usporiadanie svojich molekúl.

„Vlastnosti nezmeneného EHMC sa skúmali, ale biologické účinky premenenej formy dosiaľ nie,“ uviedol vedúci tímu z Centra pre výskum toxických látok v prostredí Pavel Čupr. Vedci zistili, že práve v tejto pozmenenej forme vykazuje v laboratórnych podmienkach významný genotoxický efekt. „Znamená to, že môže poškodzovať DNA človeka a potenciálne tak spôsobiť mutácie v genóme, ktoré by mohli vyvolať aj závažné ochorenia,“ povedala jedna z členiek tímu Anežka Sharma.

Príroda namiesto chémie
Kde všade sa teda môže skrývať potenciálna hrozba? „Mali by sme sa vyvarovať predovšetkým látok, ktoré fungujú ako endokrinné, čiže hormonálne disruptory,“ upozorňuje český toxikológ Jiří Patočka. Tie totiž aj v nepatrnom množstve narúšajú hormonálny systém človeka. Takýchto látok je podľa Patočku v kozmetike celý rad. Ako príklad uvádza fixátory vôní, ktoré sa starajú o to, aby prípravok dlho voňal, a bol teda pre zákazníka lákavý.

„Jedným z nich je xylénové pižmo, ktoré nahradilo prírodné pižmo získavané z kabara pižmového (drobný, zhruba desaťkilový prežúvavec, podobný menším jeleňom, žije v sibírskej tajge, Mongolsku, Číne či v Kórei, poznámka redakcie). Ten bol kvôli tomu takmer vyhubený. Xylénové pižmo je oveľa lacnejšie, synteticky sa dá vyrobiť bez väčších problémov, ale je to endokrinný disruptor,“ vysvetľuje.

Následky nemusia byť viditeľné v krátkodobom horizonte, no o to nepríjemnejšie. Hormonálny systém, podobne ako imunitný či nervový, nás totiž sprevádza doslova od počatia až do smrti a akýkoľvek zásah doňho sa môže negatívne prejaviť. Riadi napríklad to, kedy začnú chlapci aj dievčatá pohlavne dospievať.

„V súčasnosti majú napríklad dievčatá prvú menštruáciu oveľa skôr ako pred rokmi, a vysvetľuje sa to práve pôsobením hormonálnych disruptorov. Sú totiž v potravinách, v kozmetike, vo vode, ktorú pijeme, pretože sa dostávajú do kanalizácie a čistiarne nie sú schopné tieto látky odbúrať. Keďže sú to látky veľmi stabilné, ich množstvo v prírode neustále narastá. Vyskytujú sa tam síce v nepatrných koncentráciách, ale v nepatrných koncentráciách sú aj hormóny, ktoré naše telo vyrába,“ dôvodí Jiří Patočka.

Nutné minimum
Ešte raz treba zdôrazniť, že drvivá väčšina látok v kozmetike či inej drogérii predávanej u nás, sama osebe (najmä v nízkych koncentráciách, ktoré sú vo výrobkoch prítomné) zdraviu škodlivá nie je. Zdravý organizmus by sa s nimi mal dokázať bez väčších problémov vyrovnať. Lenže, ruku na srdce, kto z nás takým absolútne nepoškvrneným organizmom disponuje?

„Všeobecne je svet presýtený extrémne chemickými zlúčeninami,“ pridáva sa Hana Smutková, primárka oddelenia dermatológie pražskej Kliniky a inštitútu estetickej medicíny – Asklepion. „Ľudia, ktorí majú problémy napríklad s ekzémami, sa preto vracajú k prípravkom s jednoduchším zložením, kde je menej parfumácií a konzervantov,“ pokračuje.

„V kozmetickom priemysle sa vydáva ohromné množstvo peňazí na reklamu, firmy produkujú kvantá kozmetických doplnkov, ale v zásade koža toho pri bežnom ošetrení veľa nepotrebuje. Beztak sa cez kožnú bariéru, cez ochranný film na koži, väčšina krémov do väčšej hĺbky nedostane.“ Odporúča preto postupovať podobne, ako sme na to zvyknutí pri potravinách – čítať zloženie. Samozrejme, v spleti cudzích názvov sa laik ťažko orientuje. Platí však zásada – čím dlhší zoznam látok, tým väčšia šanca, že sú medzi nimi aj také, s ktorými sa naša koža nebude kamarátiť. Menej v tomto prípade býva naozaj viac.

Problémom tiež je, že pri spomínaných endokrinných disruptoroch neexistuje nejaké varovné označenie. „V potravinárstve sa ujalo také to označenie ,E plus nejaké číslo‘, ale pri endokrinných disruptoroch nič také zavedené nie je. Ich nebezpečnosť bola totiž objavená pomerne nedávno, takže sa o nich neustále diskutuje, píše sa o nich množstvo vedeckých prác, ale stále vlastne ešte poriadne nev

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov