Chronickí nevyspatí. Nové zistenia o dennom i nočnom oddychu

A špeciálne sa zameriavajú na to, ako pomôcť chronickým nespavcom. Prinášame vám ich nové zistenia nielen o popoludňajšom spánku.

„Medzi obedom a večerou si musíte pospať, a to poriadne. Vyzlečte sa a choďte do postele. Ja to tak robím vždy. A nemyslite si, že zvládnete menej práce len preto, že ste počas dňa spali. To je hlúpy názor ľudí bez predstavivosti. Dokážete toho, naopak, viac. Zvládnete dva dni v jednom – alebo aspoň jeden a pol.“

Autorom tejto chvály popoludňajšieho „šlofíka“ nie je nikto iný ako Winston Churchill. Posteľ tvorila nevyhnutnú časť výbavy jeho kancelárie v britskom parlamente. Osviežujúcemu spánku od pol piatej do pol siedmej pripisoval britský premiér zásluhu na tom, že zvládol enormnú pracovnú záťaž počas leteckej bitky o Veľkú Britániu. Podstatne kratší, približne polhodinový spánok si doprial medzi treťou a štvrtou hodinou popoludní americký prezident John Fitzgerald Kennedy, po ktorom tento zvyk prevzal aj jeho nástupca v úrade Lyndon B. Johnson.

​Diván, kde by si preťažení zamestnanci mohli vo svojej kancelárii poobede trochu schrupnúť, odporúča aj známa americká novinárka Arianna Huffingtonová. Popoludňajší spánok bol ešte v stredoveku úplne bežný, tak prečo sa k nemu nevrátiť dnes, keď často pracujeme bez prestávky až do neskorého večera?

„Časy, keď bol oceňovaný taký zamestnanec, ktorý pracuje 24 hodín 7 dní v týždni, sú dávno preč,“ vysvetlila v rozhovore pre americký časopis Parade. Ona sama sa začala problémom so spánkom venovať už v roku 2007, keď sa zrútila od vyčerpania pri rozbiehaní svojho populárneho webu Huffington Post. Tvrdí, že žiadať pochvalu za prácu bez odpočinku je to isté, ako by ste sa chválili, že chodíte do práce opití. Takéto prirovnanie nie je ďaleko od pravdy, pretože počas pokusov, keď ľudia dobrovoľne nespali viac ako 24 hodín, sa u nich objavili prejavy podobné opitosti – zlá koordinácia pohybov, nezreteľná výslovnosť, nesústredenosť, znížená psychická výkonnosť.

Zástancovia popoludňajšieho spánku argumentujú tým, že okolo tretej hodiny popoludní dochádza u človeka k prirodzenému poklesu bdelosti, a to bez ohľadu na to, aký výdatný mal obed alebo či vôbec obedoval. Šlofíkom si tak celkom prirodzene rozdelíme deň a do jeho druhej polovice vstupujeme svieži.

Karuši verzus inemuri
Myslieť však treba aj na to, že krátky popoludňajší spánok v sebe skrýva mnoho úskalí a tie môžu výrazne ovplyvniť jeho výsledný efekt. Počas spánku prechádza mozog fázami s veľmi odlišnou aktivitou a nie je jedno, z akej fázy spánku sa prebúdzame. Odborníci odporúčajú buď krátke zdriemnutie do tridsiatich minút, alebo, naopak, spánok dlhší ako hodinu a pol. Potom sa budíme v čase, keď je náš mozog pomerne aktívny a s prechodom k bdelosti nemá veľa práce. Na konci hodinového spánku n

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov