Správate sa ako Monk? Štyri znaky poruchy, ktorá sa rozvíja nenápadne
Obsedantno-kompulzívna porucha sa rozvíja nenápadne a plazivo. Rozpoznať a zachytiť včas prvé príznaky tejto neurotickej poruchy nie je vôbec jednoduché a jej nástup je navyše veľmi individuálny.
Napriek tomu existujú spoločné znaky, ktoré môžu na chorobu upozorniť, iDNES.
Pre obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD z anglického obsessive-Compulsive disorder) je charakteristická prítomnosť nutkavých myšlienok čiže obsesia, ktoré sa opakovane vkrádajú do mysle a spôsobujú postihnutému úzkosť, nepokoj a tieseň. Ten sa potom snaží tieto úzkosti zahnať nutkavým správaním, ktoré sa označuje ako kompulzia alebo rituály.
Obsedantno-kompulzívna porucha patrí medzi úzkostné poruchy a úzkosť je pocit, ktorý sa nevyhýba prakticky nikomu. Zďaleka nie každá úzkosť však znamená, že trpíte neurotickou poruchou. Je to rovnaké ako pri bolesti hlavy: aj keď ste ju niekedy zažili, neznamená to, že viete, ako bolí migréna, kým vás nepostihne.
Psychológ Steven Phillipson z New Yorku upozornil, že mozog pri OCD funguje inak, než má a táto porucha môže negatívne zasahovať do vašej práce, vzťahov a bežného života. Táto porucha podľa neho nie je len obyčajný strach. Ale rovnako ako u všetkých duševných chorôb, môže OCD spoľahlivo diagnostikovať len odborník. Existuje však niekoľko typov správania, ktoré môžu naznačovať, že možno trpíte obsedantno-kompulzívnou poruchou. Nájdete ich v galérii.
OCD zasiahne asi dve percentá populácie. Ak ste už prešli ranou dospelosťou bez príznakov tejto poruchy, pravdepodobne sa vás netýka. V posledných rokoch sa z OCD stal na úrovni psychiky podobný "módny" strašiak, ako je pre mnohých ľudí lepok na úrovni fyzickej - teda stav, o ktorom mnoho ľudí tvrdí, že ho má, ale vo väčšine prípadov sa ich netýka.
Je módne o sebe dnes vyhlasovať, že trpíme ťažkou formou OCD, keď nás rozčúli napríklad špinavý stôl, pri ktorom musíme stráviť celý deň. Pritom to vôbec nemusí byť pravda. A netrpia touto poruchou ani tí, ktorí si potrebujú vždy pred jedlom umyť ruky, ale nakoniec sa naobedujú, aj keď v ich blízkosti nie je mydlo a voda.
Väčšina ľudí sa z času na čas zaoberá tým, či pri odchode do práce zamkli dvere, vypli sporák či žehličku alebo zavreli okná. Väčšina jedincov sa s takýmito myšlienkami tiež dokáže vysporiadať a nanajvýš sa raz vráti domov, aby všetko skontrolovali. Ľudia s OCD sa však domov vracajú opakovane, aby sa uistili, že nehrozí žiadne nešťastie. Zažívajú pri tom nadmerné pocity strachu a úzkosti.
Niekedy je ťažké rozoznať bežné úzkosti od závažnejších psychických ťažkostí, ako je práve OCD.
Podľa psychológa Jana Kulhánka je úzkosť normálna emócia, ktorá nám hovorí, že sa cítime z nejakého dôvodu v ohrození. "A nemusí ísť práve o život, dostávame sa proste do situácie, ktorá je nám nepríjemná a cítime úzkosť alebo strach. Napríklad niekto sa cíti veľmi neistý a ohrozený pri skúšaní v škole, ak má niečo prezentovať pred šéfom v práci, pri jazdách v autoškole alebo napríklad pri stretnutí s myšou," hovorí a vysvetľuje, že takáto úzkosť by mala rýchlo odznieť a hlavne nám zásadným spôsobom neztrpčovať život.
"Ak sme v napätí alebo sa bojíme bez zjavného dôvodu alebo v úplne neadekvátnej situácii alebo ak úzkosť pretrváva, aj keď je po všetkom, je to problém naznačujúci, že naša psychika nie je v kondícii," uvádza Kulhánek. OCD je duševná porucha, pri ktorej cíti chorý úzkosť veľmi často a pre zdravého zjavne z nezmyselných príčin.