Správate sa ako Monk? Štyri znaky poruchy, ktorá sa rozvíja nenápadne

Napriek tomu existujú spoločné znaky, ktoré môžu na chorobu upozorniť, iDNES.

Pre obsedantno-kompulzívnu poruchu (OCD z anglického obsessive-Compulsive disorder) je charakteristická prítomnosť nutkavých myšlienok čiže obsesia, ktoré sa opakovane vkrádajú do mysle a spôsobujú postihnutému úzkosť, nepokoj a tieseň. Ten sa potom snaží tieto úzkosti zahnať nutkavým správaním, ktoré sa označuje ako kompulzia alebo rituály.

Obsedantno-kompulzívna porucha patrí medzi úzkostné poruchy a úzkosť je pocit, ktorý sa nevyhýba prakticky nikomu. Zďaleka nie každá úzkosť však znamená, že trpíte neurotickou poruchou. Je to rovnaké ako pri bolesti hlavy: aj keď ste ju niekedy zažili, neznamená to, že viete, ako bolí migréna, kým vás nepostihne.

Psychológ Steven Phillipson z New Yorku upozornil, že mozog pri OCD funguje inak, než má a táto porucha môže negatívne zasahovať do vašej práce, vzťahov a bežného života. Táto porucha podľa neho nie je len obyčajný strach. Ale rovnako ako u všetkých duševných chorôb, môže OCD spoľahlivo diagnostikovať len odborník. Existuje však niekoľko typov správania, ktoré môžu naznačovať, že možno trpíte obsedantno-kompulzívnou poruchou. Nájdete ich v galérii.

​OCD zasiahne asi dve percentá populácie. Ak ste už prešli ranou dospelosťou bez príznakov tejto poruchy, pravdepodobne sa vás netýka. V posledných rokoch sa z OCD stal na úrovni psychiky podobný "módny" strašiak, ako je pre mnohých ľudí lepok na úrovni fyzickej - teda stav, o ktorom mnoho ľudí tvrdí, že ho má, ale vo väčšine prípadov sa ich netýka.

Je módne o sebe dnes vyhlasovať, že trpíme ťažkou formou OCD, keď nás rozčúli napríklad špinavý stôl, pri ktorom musíme stráviť celý deň. Pritom to vôbec nemusí byť pravda. A netrpia touto poruchou ani tí, ktorí si potrebujú vždy pred jedlom umyť ruky, ale nakoniec sa naobedujú, aj keď v ich blízkosti nie je mydlo a voda.

Väčšina ľudí sa z času na čas zaoberá tým, či pri odchode do práce zamkli dvere, vypli sporák či žehličku alebo zavreli okná. Väčšina jedincov sa s takýmito myšlienkami tiež dokáže vysporiadať a nanajvýš sa raz vráti domov, aby všetko skontrolovali. Ľudia s OCD sa však domov vracajú opakovane, aby sa uistili, že nehrozí žiadne nešťastie. Zažívajú pri tom nadmerné pocity strachu a úzkosti.

Niekedy je ťažké rozoznať bežné úzkosti od závažnejších psychických ťažkostí, ako je práve OCD.
Podľa psychológa Jana Kulhánka je úzkosť normálna emócia, ktorá nám hovorí, že sa cítime z nejakého dôvodu v ohrození. "A nemusí ísť práve o život, dostávame sa proste do situácie, ktorá je nám nepríjemná a cítime úzkosť alebo strach. Napríklad niekto sa cíti veľmi neistý a ohrozený pri skúšaní v škole, ak má niečo prezentovať pred šéfom v práci, pri jazdách v autoškole alebo napríklad pri stretnutí s myšou," hovorí a vysvetľuje, že takáto úzkosť by mala rýchlo odznieť a hlavne nám zásadným spôsobom neztrpčovať život.

"Ak sme v napätí alebo sa bojíme bez zjavného dôvodu alebo v úplne neadekvátnej situácii alebo ak úzkosť pretrváva, aj keď je po všetkom, je to problém naznačujúci, že naša psychika nie je v kondícii," uvádza Kulhánek. OCD je duševná porucha, pri ktorej cíti chorý úzkosť veľmi často a pre zdravého zjavne z nezmyselných príčin.

Táto úzkosť je podľa neho spojená s vnucujúcimi sa myšlienkami, ktorých sa chorý nemôže ľahko zbaviť, zvyčajne ide o magický kontext - napr. neustále musím myslieť na to, že ak si desaťkrát neumyjem ruky, ochoriem; ak päťkrát nezavriem dvere a neskontrolujem ich, niekto cudzí vlezie do domu; ak nezarovnám svoje veci presne podľa určitého pravidla, niekomu z blízkych sa niečo zlé stane.

Pre obsedantno-kompulzívnu poruchu existuje podľa odborníkov vrodená dispozícia, ktorá sa však vôbec nemusí prejaviť. Každý z nás máme bližšie k určitým duševným poruchám, sme pre nich disponovaní, poruchy sa prejavia pri dlhodobej neprimeranej záťaži v detstve aj dospelosti, pri dramatickom zážitku alebo napr. po požití drog.

"Táto choroba nemá jeden jasný spúšťač či príčinu, existuje rad pohľadov, ako táto choroba vzniká," hovorí Kulhánek a uvádza príklady z praxe.

Trinásťročná slečna prišla na terapiu s tým, že musela niekoľkokrát denne dôkladne kontrolovať celý byt, či je v poriadku, mala hrozný strach o svoju rodinu. Časom sa ukázalo, že spúšťačom bol rozvod rodičov, ktorý u väčšiny detí OCD nespustí, hoci to znášajú zle. Jej sa však rozpadala predstava o bezpečnej a stabilnej rodine a ona sa ju snažila nutkavo udržať.

Tridsaťročný mladý muž mal nutkavé predstavy o tom, že fyzicky ublíži svojej matke, ktorú miloval, bál sa mať po ruke ostrý predmet, mal strach, že ju napadne, aj keď to nechcel urobiť. Potom sa ukázalo, že v detstve bol často fyzicky trestaný matkou, ktorá mu podľa jeho mienky prekazila prvý vážny partnerský vzťah. Mal na ňu veľkú zlosť, zároveň na nej bol závislý a nedovolil si otvorený konflikt.

OCD sa objavila aj v známom americkom krimi seriáli, kde ju mal súkromný detektív Adrian Monk. Choroby sa nevyhýbajú ani známym osobnostiam. OCD v miernejšej alebo vážnejšej forme trpí aj niekoľko slávnych celebrít.

Donald Trump

Súčasný americký prezident údajne dlhšiu dobu trpí OCD. Trápi ho nadmerný strach z baktérií, potriasanie rúk pre neho musí byť teda doslova nočnou morou. Kvôli strachu z rôznych bakteriálnych ochorení sa tiež odmieta dotýkať kľučiek a tlačidiel vo výťahoch.

David Beckham
Ani slávny futbalista nezostal ušetrený a podľa niektorých médií trpí silnejšou formou OCD. Tá sa u neho prejavuje až úzkostnou potrebou čistoty a poriadku a neustálym prerovnávaním vecí do podľa neho správneho stavu.
Cameron Diaz
Rovnaký problém ako americký prezident Donald Trump postihol aj americkú filmovú hviezdu, známu napríklad z úspešného filmu Charlieho anjeli. Aj Cameron trpí nadmerným strachom z baktérií a tak odmieta otvárať dvere rukou. Pokiaľ práve nie je po ruke gentleman, ktorý by jej galantne dvere otvoril, použije herečka na kľučku radšej svoj lakeť než dlaň.
Jessica Alba
OCD dokáže pekne potrápiť aj ďalšiu populárnu americkú herečku. Tá trpí nadmerným strachom z domácich spotrebičov, lepšie povedané z problémov, ktoré by mohli spôsobiť, keby ich nechala v zásuvke. Je pre ňu preto typické, že všetky vypína zo siete okamžite po tom, čo ich prestane používať. Neskôr sa k nim ešte niekoľkokrát vracia, aby sa uistila, či ich naozaj vypla.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.