Informoval o tom spravodajský server Daily Mirror.
Doktor Denholm Aspy z katedry psychológie Adelaidskej univerzity uvádza, že nová metóda zvyšuje šancu na sny, u ktorých sme si vedomí toho, že spíme a niečo sa nám zdá. Spáč vďaka tomu môže tento zážitok kontrolovať.
Existuje mnoho techník pre navodenie týchto "vedomých" snov, ale predchádzajúce štúdie hlásili nízku úspešnosť. Cieľom výskumu doktora Aspyho je vyvinúť účinnejšie techniky ich navodenia. Výsledky publikoval v časopise Dreaming.
Štúdia zahŕňala tri skupiny účastníkov a skúmala účinnosť troch rôznych techník navodenia vedomých snov:
- Skúmanie reality - teda kontrolovanie svojho prostredia niekoľkokrát denne, aby ste zistili, či sa vám to náhodou nezdá.
- Prerušený spánok - prebudiť sa po piatich hodinách, zostať krátku chvíľu hore, a potom znovu zaspať, aby človek vkĺzol do spánkovej fázy REM, počas ktorej sa s vyššou pravdepodobnosťou zdajú sny.
- Mnemonické navodenie vedomých snov (MILD) - to zahŕňa prebudenie po piatich hodinách spánku a zafixovanie zámeru zapamätať si, čo sa človeku bude zdať, až znovu zaspí. To docieli tým, že než sa znovu uloží k spánku, opakuje si vetu: "Keď budem nabudúce spať, budem si pamätať, čo sa mi zdalo." Počas zaspávania si tiež človek môže predstavovať sám seba, ako sa mu zdá nejaký príjemný sen.
V skupine 47 ľudí, ktorí kombinovali všetky tieto tri techniky, dosiahli účastníci 17-percentného úspechu v podobe vedomých snov po období jedného týždňa, čo bol podstatne početnejší výskyt než počas základného týždňa, keď žiadnu z týchto techník nevykonávali.
Medzi tými, ktorí dokázali zaspať počas prvých piatich minút od dokončenia techniky MILD, bola úspešnosť vedomých snov oveľa vyššia - podarila sa pri takmer 46 percentách pokusov.
"Technika MILD funguje na tom, čomu hovoríme 'prospektívna pamäť', čo je typ pamäte, ktorého úlohou je pripomenúť si informácie v určitom budúcom čase či po istom deji," uviedol doktor Aspy.
"Opakovaním vety, že si budeme pamätať to, čo sa nám zdá, vytvárame v pamäti zámer - a ten podporuje tvorbu vedomého sna. A čo je ešte dôležitejšie - tí, ktorí hlásili úspech pri použití techniky MILD, boli nasledujúci deň podstatne menej spánkovo deprivovaní, čo naznačuje, že sen, ktorý si uvedomujeme, nemá žiadne negatívne následky na kvalitu spánku," dodal Aspy.
"Tieto výsledky nás priviedli o krok bližšie k vyvinutiu vysoko účinných techník navodenia vedomých snov, ktoré by nám umožnili študovať mnoho potenciálnych prínosov tohto druhu spánku, ako je liečba nočných môr a zlepšenie fyzických schopností a zručností s pomocou ich nácviku v prostredí uvedomovaných si snov," uviedol Aspy, ktorý vo výskume naďalej pokračuje.