Črevá sú skryté sídlo chorôb. Ako nás ovplyvňuje mikroflóra?

Potravinové alergie, intolerancie a senzitivity sú iba špičkou ľadovca. Dôvod? V prvom rade zlý stav našich čriev. Presnejšie: jeho mikroskopických obyvateľov s baktériami na čele.

Dva kilogramy. Približne toľko váži orgán, ktorý ešte donedávna unikal našej pozornosti. Kedysi sme ho nazývali „črevnou mikroflórou“, dnes sa už používa podstatne výstižnejší názov – mikrobiota. Náš tráviaci trakt totiž naozaj neobývajú rastliny, ale mimoriadne pestrá „zoo“.

„Len z baktérií, ktoré sú prevažujúce, sa v črevnej mikrobiote vyskytuje od 800 do 1 200 rodov,“ hovorí pre HN magazín Igor Bukovský, lekár z Ambulancie klinickej výživy, ktorý na túto tému nedávno vydal knihu s názvom Zachráňte svoje črevo! A nielen on na základe najnovších svetových výskumov varuje, že zlý stav našej mikrobioty toho negatívne ovplyvňuje oveľa viac ako len naše trávenie.

Bilión baktérií
Desiatky biliónov. Približne toľko baktérií má v črevách dospelý človek. Pod hľadáčik si ich vedci začali bližšie brať až po roku dvetisíc, keď bol zmapovaný ľudský genóm. „Postupne sa mapuje, čo všetko môžu vyvolať, ovplyvniť, skúma sa, aké látky vytvárajú a aký majú tieto produkty vplyv na ľudský organizmus,“ opisuje Helena Tlaskalová-Hogenová z Mikrobiologického ústavu Akadémie vied ČR.

Lekári sačoraz viac prikláňajú k hypotéze, že porušená črevná mikrobiota sa podpisuje pod autoimunitné choroby, či peľové alergie: „Je to previazané. A to nielen s alergiami, ale napríklad aj s nádormi alebo funkciou pečene či s obezitou. Bohužiaľ, pri mnohých chorobách sa ťažko preukazuje, čo je príčina a čo následok choroby. Často len tušíme, že na začiatku bola zmena mikrobioty v čreve. Musíme si však uvedomiť, že tieto zmeny boli naštartované už v období detstva a dospievania, avšak choroba sa objaví napríklad až o ďalších desať rokov. Preto prakticky nie sme schopní do týchto pochodov zasiahnuť tak, aby sme pozitívny priebeh choroby ovplyvnili bezprostredne,“ hovorí Julius Špičák, odborník na choroby dutiny brušnej

Zatiaľ azda najprebádanejší je vzťah našich črevných baktérií a telesnej hmotnosti. „Je preukázané, že mikrobióm štíhleho a obézneho človeka sa líši, a to najmä tým, ako pre svoju existenciu využíva energiu získanú zo stravy,“ hovorí Pavel Kohout, primár interného oddelenia a vedúci Nutričného tímu Thomayerovej nemocnice v Prahe.

​Jedným z prvých, kto analyzoval tento fenomén v rámci výskumu baktérií a priberania, bol už pred jedenástimi rokmi Jeffrey Gordon z Lekárskej fakulty Washingtonovej univerzity v St. Louis. Jeho tím zistil, že obezitu a štíhlosť ovplyvňuje pomer predovšetkým dvoch kmeňov baktérií. Laboratórne myši priberali či chudli podľa toho, ktorý bakteriálny kmeň v ich tráviacom ústrojenstve dominoval (bol umelo zvýšený či znížený) - a to napriek tomu, že žrali aj naďalej rovnaké jedlo.

Závery experimentov následne potvrdilo aj porovnanie druhového zloženia črevných baktérií u obéznych dobrovoľníkov a ľudí s normálnou telesnou hmotnosťou. Gordonov tím zistil, že u ľudí s nadváhou tvoria viac ako 90 percent črevnej mikroflóry baktérie z kmeňa Firmicutes. Ide o „potvorky“, ktoré mohutne podporujú ukladanie kalórií z potravy do telového tuku. Ľudia s normálnou hmotnosťou majú v porovnaní s tými obéznymi zase oveľa viac baktérií z kmeňa Bacteroides (zhruba desaťkrát viac). Tie sú pre zmenu v čreve obéznych ľudí veľmi zriedkavé, tvoria tam len 3 percentá mikrobiómu. Doteraz nevyriešenou otázkou však zostáva, či ľudia priberajú preto, že sa im v črevách premnožili baktérie zo skupiny Firmicutes, alebo je naopak prevaha týchto mikróbov práve dôsledok stravovacích návykov, ktoré vedú k obezite.

Stolica ako posledná záchrana
Obezita zvyšuje riziko mnohých chorôb, napríklad srdca a ciev, cukrovky a niektorých typov rakoviny. Úmerne s tým, ako pribúda podobných výskumov, množia sa aj hypotézy, ako by bolo možné pomocou „dobrých“ baktérií týmto a ďalším chorobám vzdorovať. Lekári už teraz s úspechom používajú metódu transplantácie zdravej stolice – ako jednu z posledných nádejí pre pacientov, ktorých útroby obsadili choroboplodné baktérie klostrídie. Mnoho ich kmeňov si totiž vypestovalo rezistenciu voči bežným antibiotikám. K ich vybitiu sa tak nasadzujú tzv. antibiotiká poslednej záchrany. Tie však zničia aj väčšinu pacientovho črevného mikrobiómu. Ak sa však klostrídie nepodarí definitívne zahubiť, môžu udrieť opäť a ešte razantnejšie. Úporné hnačky a zažívacie ťažkosti potom môžu pacienta vysiliť doslova až na smrť.

Tomu sa dá zatiaľ zabrániť jedine tým, že sa chorým do čreva prenesie stolica zdravých ľudí (sondou do konečníka či prehltnutím špeciálnej kapsule) v nádeji, že „zdravé“ baktérie premôžu pôvodcu choroby a nakoniec ho z organizmu úplne vytlačia. „Účinnosť fekálneho transplantátu sa v týchto prípadoch pohybuje až okolo deväťdesiat percent. Čo je z hľadiska medicíny nevídaná záležitosť,“ pochvaľuje si výsledky možno trochu nesympatickej metódy Přemysl Berčík, gastroenterológ, ktorý sa už vyše dvadsať rokov venuje výskumu ľudského mikrobiómu na kanadskej McMaster University v Hamiltone.

Efektívnosť tejto procedúry pri liečbe vážnych zápalov čriev tak logicky vyvoláva otázku, prečo teda týmto spôsobom raz navždy nezastaviť aj epidémiu obezity? Alebo naopak mikrobiómom obéznych ľudí nepomôcť k lepšej kondícii ľuďom, ktorí prišli o časť zažívacieho traktu, trápia ich hnačky a permanentne chudnú? Dôvodov, prečo sa táto metóda zatiaľ nerozšírila aj na iné diagnózy, než sú klostridiálne infekcie, je však hneď niekoľko. „S prenosom fekálnych štepov môžeme preniesť aj veľa chorôb. Ani tie najmodernejšie technológie, ktoré dnes používame na analýzu stolice, nedokážu identifikovať všetky baktérie. Navyše na každú jednu baktériu pripadá asi desať vírusov, o ktorých zatiaľ nevieme vôbec nič,“ vysvetľuje Berčík.

Okrem toho nie je vôbec isté, či by bol jeden typ „zdravého“ fekálneho transplantátu vhodný pre všetkých darcov. Gastroenterológ tým naráža na ďalšie riziko - že by sa mohli do organizmu pacienta zavliecť choroboplodné baktérie, s ktorými „darca“ ž

Exkluzívny obsah Hospodárskych novín

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.