Bukovský: Naše črevá najviac ničia desiate a olovranty

Na črevnú mikrobiotu, po starom mikroflóru, upiera pohľad čoraz viac lekárov a vedcov. A neustále sa o nej dozvedáme čosi nové. V čom podľa najnovších zistení spočíva jej najzásadnejší význam?
Mikrobiota, ako aj mikrobióm – teda súbor génov všetkých mikróbov v našom čreve – je pre nás úplne nový, zatiaľ len veľmi málo prebádaný vesmír nášho vesmíru. Už dnes však vieme, že bez mikrobioty v podstate nevieme žiť ako ľudia.

Čo tým myslíte?
Že okrem našich génov sme odkázaní aj na činnosť mikrobiálnych génov, lebo sa ukazuje, že množstvo rôznych látok, ktoré pôsobia v našom vlastnom metabolizme či v našich tkanivách, vrátane dozrievania imunity, tráviaceho traktu, kardiovaskulárneho systému, dokonca vrátane dozrievania centrálneho nervového systému, pochádza z činností baktérií a mikróbov, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt a žijú v ňom.

Inými slovami, stav našich čriev ovplyvňuje naše telo i myseľ do oveľa väčšej miery, než sa pôvodne myslelo.
Presne tak. Dokonca sa zdá, že aj za veľkým nárastom porúch autistického spektra nie sú ani chemikálie a už vôbec nie očkovanie, ale úplné narušenie črevnej mikrobioty, ktoré má generačné väzby. Zatiaľ sa ukazuje, že správne zloženie črevnej mikrobioty je veľmi dôležité v istom kritickom období. A keď sa toto kritické obdobie prekročí, tak už veľmi pravdepodobne podávanie nejakých probiotík nie je schopné stav mikrobioty radikálne zmeniť. V USA prebiehajú klinické testy s autistickými deťmi, v rámci ktorých sa pomocou úpravy črevnej mikrobioty pokúšajú ovplyvniť ich správanie a celkový stav. Hľadajú sa špeciálne rody a kmene, ktoré sú zodpovedné za formátovanie nervového systému. Hľadajú v tom obrovskom stohu jedno – dve steblá. Snažia sa zistiť, ktoré konkrétne baktérie nás pred autizmom chránia, alebo ho spôsobujú.

To neznie ako ľahká úloha. Koľko mikróbov nám celkovo žije v čreve?
Z baktérií, ktoré sú prevažujúce, sa v črevnej mikrobiote vyskytuje od 800 do 1 200 rodov. A každý rod má svoje kmene, každé kmene majú svoje rodiny... Vo výsledku ide teda skôr o desaťtisíce rôznych mikróbov, a preto je zloženie vašej mikrobioty ešte špecifickejší znak ako odtlačok prsta.

Existujú už nejaké indície?
To áno, ale sme ešte veľmi ďaleko.

Spomínali ste generačné väzby. Čo to znamená – že zlú črevnú mikrobiotu dedíme po predkoch?
Samozrejme. Zaujímavé zistenia v tomto smere poskytujú výskumy na myšiach. Ukazuje sa, že keď prvá generácia myší prijme dobrú mikrobiotu svojich rodičov, ale v ich strave počas života chýba vláknina, zdegeneruje im: stane sa prozápalovou, nemá ochranné účinky, podporuje vznik rôznych nežiaducich reakcií obranného systému a podobne. Keď sa im tá vláknina do stravy neskôr pridá, mikrobiota sa ešte do istej miery zregeneruje. Ak im ju nepridáme, mláďatá, ktoré porodia, naočkujú ju svojou zlou. A mikrobiota týchto mláďat sa už ani po pridaní vlákniny nepriblíži tej pôvodnej. My sme teraz zhruba treťou, štvrtou generácia od takto prelomového obdobia.

Kedy sme výrazne znížili príjem vlákniny?
Keď sme začali technologicky spracúvať potraviny a presedlali na bielu múku, bielu ryžu či zemiakové pyré, ktoré vlákninu v podstate neobsahujú. Pritom sa ukazuje, že na to, aby črevná mikrobiota mohla naozaj optimálne fungovať, potrebuje dospelý človek denne skonzumovať okolo štyridsať gramov vlákniny. Pritom analýza stravy našich klientov ukazuje, že v priemere dosahuje hodnotu okolo štrnásť gramov. Rovnako ako u Američanov.

Koľko je štyridsať gramov vlákniny v prepočte na jedlo?
To je veľmi individuálne. Povedal by som to takto: nevšímajte si, koľko sacharidov celkovo potravi

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov