Bukovský: Naše črevá najviac ničia desiate a olovranty

Na črevnú mikrobiotu, po starom mikroflóru, upiera pohľad čoraz viac lekárov a vedcov. A neustále sa o nej dozvedáme čosi nové. V čom podľa najnovších zistení spočíva jej najzásadnejší význam?
Mikrobiota, ako aj mikrobióm – teda súbor génov všetkých mikróbov v našom čreve – je pre nás úplne nový, zatiaľ len veľmi málo prebádaný vesmír nášho vesmíru. Už dnes však vieme, že bez mikrobioty v podstate nevieme žiť ako ľudia.

Čo tým myslíte?
Že okrem našich génov sme odkázaní aj na činnosť mikrobiálnych génov, lebo sa ukazuje, že množstvo rôznych látok, ktoré pôsobia v našom vlastnom metabolizme či v našich tkanivách, vrátane dozrievania imunity, tráviaceho traktu, kardiovaskulárneho systému, dokonca vrátane dozrievania centrálneho nervového systému, pochádza z činností baktérií a mikróbov, ktoré osídľujú náš tráviaci trakt a žijú v ňom.

Inými slovami, stav našich čriev ovplyvňuje naše telo i myseľ do oveľa väčšej miery, než sa pôvodne myslelo.
Presne tak. Dokonca sa zdá, že aj za veľkým nárastom porúch autistického spektra nie sú ani chemikálie a už vôbec nie očkovanie, ale úplné narušenie črevnej mikrobioty, ktoré má generačné väzby. Zatiaľ sa ukazuje, že správne zloženie črevnej mikrobioty je veľmi dôležité v istom kritickom období. A keď sa toto kritické obdobie prekročí, tak už veľmi pravdepodobne podávanie nejakých probiotík nie je schopné stav mikrobioty radikálne zmeniť. V USA prebiehajú klinické testy s autistickými deťmi, v rámci ktorých sa pomocou úpravy črevnej mikrobioty pokúšajú ovplyvniť ich správanie a celkový stav. Hľadajú sa špeciálne rody a kmene, ktoré sú zodpovedné za formátovanie nervového systému. Hľadajú v tom obrovskom stohu jedno – dve steblá. Snažia sa zistiť, ktoré konkrétne baktérie nás pred autizmom chránia, alebo ho spôsobujú.

To neznie ako ľahká úloha. Koľko mikróbov nám celkovo žije v čreve?
Z baktérií, ktoré sú prevažujúce, sa v črevnej mikrobiote vyskytuje od 800 do 1 200 rodov. A každý rod má svoje kmene, každé kmene majú svoje rodiny... Vo výsledku ide teda skôr o desaťtisíce rôznych mikróbov, a preto je zloženie vašej mikrobioty ešte špecifickejší znak ako odtlačok prsta.

Existujú už nejaké indície?
To áno, ale sme ešte veľmi ďaleko.

Spomínali ste generačné väzby. Čo to znamená – že zlú črevnú mikrobiotu dedíme po predkoch?
Samozrejme. Zaujímavé zistenia v tomto smere poskytujú výskumy na myšiach. Ukazuje sa, že keď prvá generácia myší prijme dobrú mikrobiotu svojich rodičov, ale v ich strave počas života chýba vláknina, zdegeneruje im: stane sa prozápalovou, nemá ochranné účinky, podporuje vznik rôznych nežiaducich reakcií obranného systému a podobne. Keď sa im tá vláknina do stravy neskôr pridá, mikrob

Nedozvedeli ste sa všetko?

Tento článok je exkluzívnym obsahom Hospodárskych novín. Pokiaľ chcete získať neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu hnonline.sk, predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov.