Epidémia neplodnosti. Ako ju porazíme?

Lekári sa síce stránia katastrofických scenárov, no aj oni tvrdia, že spontánne počatie bude čoraz zriedkavejšie. Čo sa to s našou plodnosťou vlastne deje? A existujú spôsoby, ako ju opäť zlepšiť?

Desať rokov sa tehotenstvu bránime zubami-nechtami. Potom nastane v mozgu klik. A ďalších desať oň za pomoci zástupov lekárov hystericky bojujeme. Nejako takto by mohla vyzerať diagnóza súčasnej epidémie neplodnosti z pera cynika. A... nemala by ďaleko od pravdy. Odkladanie rodičovstva do vyššieho veku sa totiž podľa lekárov naozaj najviac podpisuje pod to, že sa mnohí z nás tými rodičmi napokon vôbec nestanú.

No hneď na úvod treba povedať aj bé: že vek je síce hlavným, no nie jediným faktorom, pre ktorý už každý siedmy až šiesty pár končí na klinike asistovanej reprodukcie. Naša plodnosť sa zhoršuje aj objektívne. O dôvod viac, prečo s tým časom toľko nehazardovať.

Riziko menom odklad materstva
„Možno u troch štvrtín z tých žien, ktoré dnes majú problém s plodnosťou, by všetko prebehlo hladko, keby bábätko riešili o desať rokov skôr,“ potvrdzuje aj Lenka Reismüllerová, lekárka z centra asistovanej reprodukcie Iscare. „Kým naše mamy mali všetky deti odrodené do tridsiatky, súčasná generácia v tom veku len začína o materstve uvažovať,“ dodáva. Štatistiky sú len o málo optimistickejšie: priemerný vek prvorodičiek bol vlani na Slovensku 27,8 roka. Avšak – v hlavnom meste to bola už rovná tridsiatka.

Pritom je známe, že znížená plodnosť nie je jediným rizikom, ktoré odkladanie materstva so sebou prináša. Po tridsaťpäťke stúpa percento vývojových a genetických porúch plodu i samotný pôrod má obvykle ťažší priebeh: oveľa častejšie dochádza k cisárskemu rezu, ktorý je – ako pre HN magazín nedávno potvrdil šéf trenčianskej pôrodnice Peter Kaščák i lekár z Ambulancie klinickej výživy Igor Bukovský – pre zdravie dieťaťa i matky podstatne menej výhodný ako spontánny pôrod. Ale to sa v kontexte našej témy aj tak bavíme o tých šťastnejších prípadoch.

Muži verzus ženy
Šesť menštruačných cyklov. To je čas, ktorý by zdravej žene do tridsaťpäťky malo v priemere trvať, kým otehotnie. Inými slovami, pri pravidelnom nechránenom styku je u zdravého páru pravdepodobnosť počatia šestnásť percent. Ak tehotenský test ani po tomto čase neukáže dve čiarky, treba pátrať po príčine. A lekári odporúčajú, aby ako prvý navštívil ordináciu muž. Uňho sú tie vyšetrenia totiž podstatne jednoduchšie: zisťuje sa „len“ kvalita spermií. Samozrejme, ak sa nájde problém na jeho strane, to ešte nie je záruka, že partnerka je zdravá. Odborníci odhadujú, že približne u každého piateho páru sa na neplodnosti podieľajú obaja.

Vyšetrenia ženy sú podstatne zložitejšie. Ak problém neodhalia sonografia ani hormonálne vyšetrenie, mala by nasledovať laparoskopia, prípadne hysteroskopia, teda krátka operácia, zvyčajne v plnej anestézii. Lekári počas nej zisťujú, či pacientka netrpí nepriechodnými vajíčkovodmi, endometriózou, prípadne či jej počatie nekomplikujú rôzne zrasty alebo cysty v malej panve. Práve tieto ťažkosti dlhodobo obsadzujú prvé miesta v štatistike príčin ženskej neplodnosti. Pri spomínaných zákrokoch často možno mnohé z nich odstrániť, ale neraz, žiaľ, ide aj o neriešiteľné stavy.

V poslednom čase však v ambulanciách čoraz viac pribúdajú aj ďalšie dve diagnózy so závažným dosahom na plodnosť: syndróm polycystických vaječníkov a predčasné ovariálne zlyhávanie.

Bez menštruácie
Obezita, rednutie vlasov, problematická pleť, zvýšené ochlpenie. Všetky tieto pre ženy nanajvýš nežiaduce príznaky sa podľa slov gynekológa a sexuológa Pavla Turčana často spájajú práve s polycystickými vaječníkmi. Navyše, v dôsledku tejto diagnózy často nedochádza k ovulácii: pre hormonálnu nerovnováhu totiž vo vaječníkoch nedozrievajú a následne sa ani neuvoľňujú vajíčka. „Kým v minulosti tento syndróm postihoval najmä ženy s nadváhou a vyšším množstvom mužských hormónov, dnes trápi aj mladé štíhle dievčatá, ktoré takéto príznaky vôbec nemajú. Porucha sa u nich prejavuje najmä rozhádzaným menštruačným cyklom v rozmedzí od dvadsiatich piatich do päťdesiatich dní. Aj pri tomto syndróme však existujú rôzne stupne závažnosti. Pri tých najťažších nemajú ženy menštruáciu aj celý rok,“ približuje lekárka Lenka Reismüllerová.

Nielen ona pokladá polycystické vaječníky za aktuálne najčastejšiu príčinu neplodnosti na strane ženy. Žiaľ, presnú príčinu ich vzniku, a teda ani naozaj účinnú liečbu lekári dodnes nepoznajú. Isté je, že ide o komplexný problém, v ktorom môže zohrávať úlohu aj genetika, a vysoko pravdepodobne súvisí s narušeným metabolizmom tukov a cukrov. Aj z tohto dôvodu sú tieto ženy náchylnejšie na cukrovku a lekári pri ich liečbe obvykle siahajú po rovnakých liekoch ako pri diabete. A výsledkom neraz býva aj spontánne počatie. Častejšie však lekári pri tejto diagnóze volia hormonálnu stimuláciu, ktorej cieľom je pomôcť k dozretiu vajíčka. Bez umelého oplodnenia si však v mnohých prípadoch aj tak neporadia.
Z hľadiska neplodnosti je však oveľa závažnejšie spomínané predčasné ovariálne zlyhanie. Inými slovami: predčasná menopauza.

Vyhasnuté vaječníky
„Ide o ten najbolestivejší verdikt a ženy ho aj veľmi ťažko akceptujú,“ potvrdzuje lekárka z kliniky Iscare. „Zároveň mám pocit, že sa v ambulanciách objavuje príliš často a čoraz skôr.“ Spomína si napríklad na pacientku, u ktorej už v tridsiatke naplno prepukla menopauza a vajíčka už jednoducho nemala. Ani tu však nie sú ,zázraky‘ vylúčené. „Občas sa stane, že po hormonálnej stimulácii sa vaječníky ,nabudia‘ a dôjde k spontánnej ovulácii. V medicíne nikdy nič netreba hovoriť na sto percent. Príroda a psychika vie byť veľmi silná, no, bohužiaľ, tých smutných prípadov je viac. Zväčša totiž ide o nezvratný stav,“ komentuje Lenka Reismüllerová.

Príčiny tejto diagnózy bývajú rôzne: od genetických po imunologické. Anamnéza pacientok často prezradí, že aj ich matka mala menopauzu skôr, neraz už pred štyridsiatkou. Môže však ísť aj o dôsledok operačného riešenia cýst na vaječníkoch. „Stáva sa, že s cystami ženám odstránia aj funkčné tkanivo vaječníka. Sú po dvoch – troch operáciách, prípadne endometrióze, a ich vaječníky už jednoducho nemajú dostatočnú kapacitu a rezervu, aby vyprodukovali vajíčka,“ vysvetľuje lekárka.

Čoraz viac však odborníkom začína pri tejto diagnóze vystupovať do popredia iný faktor: stres. Je teda celkom možné, že predčasná menopauza má našliapnuté na novú civilizačnú chorobu. Zároveň ide o prototyp problému, ktorého najväčším nepriateľom je čas. Keby ženy, ktoré ním trpia, odrodili do tridsiatky ako generácie pred nimi, neplodnosť by s veľkou pravdepodobnosťou riešiť nemuseli. Práve preto experti apelujú: príďte sa vyšetriť včas, spoznajte, aká je rezerva vašich vaječníkov. Stačí jediný odber krvi, a lekári na základe hodnoty takzvaného anti-Müllerovho hormónu zistia, či patríte k ohrozeným prípadom.

„Takáto informácia dokáže zásadne zmeniť ženin postoj. Príde, dajme tomu, 32-ročná pacientka, ktorá ešte neplánuje rodiť, zistí však, že má slabé vaječníky a o päť rokov jej už môžu definitívne zlyhať. Kým teraz dokáže spontánne otehotnieť, neskôr by už bola beznádejný prípad. Lebo aj umelé oplodnenie má svoje limity,“ približuje Lenka Reismüllerová.

To isté sa týka aj mužov: aj oni si môžu dať svoje spermie vyšetriť dávno predtým, ako sa plánujú stať otcom. Preventívne.

Ako miznú spermie
Apropo, muži. Kým v minulosti sa príčiny neplodnosti (zväčša právom) pripisovali najmä ženám, v poslednom čase sa prudk

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov