Bábätká dotyky potrebujú. Ovplyvňujú aj ich gény

Dostatok blízkeho kontaktu je podľa serveru iDNES pre deti veľmi prospešný po mnohých stránkach.

Láskyplný dotyk bábätká rozhodne nerozmazná, vedci naopak stále častejšie prichádzajú s ďalšími dôkazmi jeho prospešnosti. V prvom rade dotyk umožňuje matke, otcovi a dieťaťu nadviazať bližší kontakt. Rodičia sa vďaka tomu môžu naladiť na rovnakú vlnu, čo zlepšuje rýchlosť ich reakcie na plač dieťaťa i ich schopnosti odhadnúť, čo dieťa trápi a ako mu od nepohodlia pomôcť.

Až k molekulám
Najnovší výskum uverejnený v odbornom časopise Vývoj a psychopatológia prináša ďalší pohľad na súvislosť medzi dotykom v útlom detstve a fyzickým vývojom dieťaťa.

Odborníci sa zamerali na 94 detí vo veku piatich mesiacov a následne vo veku štyroch a pol rokov, u ktorých sledovali metyláciu DNA. To je proces, pri ktorom sa molekuly pripájajú k DNA a ovplyvňujú funkciu jednotlivých génov, bez toho, aby menili štruktúru DNA dlhodobo. V priebehu ľudského života sa molekulárny profil mení, úlohu hrá vonkajšie prostredie a tiež vek.

Deti, ktoré boli viac rozrušené (sledoval sa najmä plač, krik, spánok a jedlo dieťaťa) a ich rodičia s nimi boli v menšom fyzickom kontakte, mali v štúdii menej rozvinutý molekulárny profil ako ich rovesníci. To podľa odborníkov ukazuje, že dieťa nejakým spôsobom trpí.

"Myslíme si, že u detí môže pomalšie epigenetické starnutie ukazovať na neschopnosť prospievať," uviedol doktor Michael Kobori z University of British Columbia pre ScienceDaily. Podobné rozdiely v molekulárnom profile totiž odborníci spájajú so zdravotnými ťažkosťami a celkovo zlým zdravotným prospechom.

"Máme v pláne pokračovať a zistiť, či biologická nezrelosť, ktorú sme videli u týchto detí, má ďalší vplyv na ich zdravie, najmä na ich psychologický vývoj," dodáva spoluautorka výskumu doktorandka Sarah Moorová. "Pokiaľ ďalšie výskumy potvrdia naše zistenia, podčiarkne to dôležitosť fyzického kontaktu najmä pre rozrušené deti," uvažuje ďalej Moorová.

Dotyk ovplyvňuje aj hormóny
Odborníci vychádzajú z toho, že už samotný dotyk alebo držanie v známej náruči deti upokojuje a dáva im pocit bezpečia. Jemný dotyk s blízkou osobou (väčšinou matkou, ale platí to aj pre otca) v oboch vyplavuje hormón oxytocín, ktorý dieťaťu umožňuje lepšie spať. A ak dieťa lepšie spí, tak sa lepšie vyspia aj rodičia a všetci sú spokojnejší.