Ako nás ničí nedostatok svetla? Tu je návod na prežitie tmavej časti roka

Robí sa zoči-voči dnešným údajom východu a západu Slnka aj vám mierne úzko okolo žalúdka? Hoci som nikdy nebola výrazne meteosenzitívna, dni s prevahou tmy na mňa v posledných rokoch vplývajú trochu klaustrofóbne. Akoby tma vytvárala okolo priestoru akýsi zvon.

Tento pocit v skutočnosti nie je iracionálny. Tma je totiž znakom toho, že svetu – a teda aj človeku – niečo chýba. Z fyzikálneho hľadiska tma vôbec neexistuje, existuje akurát nedostatok či neprítomnosť svetla.

​A naše telo na svetle „fičí“ hneď na niekoľko spôsobov. S úbytkom toho denného nám predovšetkým klesá hladina sérotonínu, teda „hormónu šťastia“, v organizme, pričom zároveň dochádza k nadmernej tvorbe melatonínu, teda „hormónu spánku“.

Mimoriadne jasnou rečou hovorí výskum talianskeho psychiatra Francesca Benedettiho. V zariadení, kde pracuje, má polovica izieb okná orientované na sever, druhá na juh.

A ukázalo sa, že pacienti hospitalizovaní smerom na juh majú oveľa lepšie výsledky liečby, kratšie hospitalizácie a lepšie sa dostávajú z depresie než tí, čo majú okná na severnú stranu.

Čo si teda počať s telom a dušou takto na konci októbra, necelé dva mesiace od zimného slnovratu? V prvom rade počúvnite zdanlivo jednoduchú radu: doprajte si svetlo!

Každý piaty

A ideálne to slnečné, hoci ani umelé nie je na zahodenie. Zvlášť, ak ste potenciálnou obeťou syndrómu so skratkou SAD, teda Seasonal Affective Disorder, v preklade sezónnej afektívnej poruchy. Či jednoducho – sezónnej depresie.

K jej typickým prejavom patria strata energie, hypersomnia, teda nadmerná spavosť, zvýšená chuť do jedla až prejedanie sa – najmä túžba po uhľohydrátoch –, nárast hmotnosti, poruchy koncentrácie, pokles libida, podráždenosť, zvýšená senzitivita a nárast medziľudských problémov, predovšetkým v podobe nadmernej citlivosti na odmietanie druhými. Inými slovami – nič, po čom by ktokoľvek túžil.

Podľa informácií psychiatra Jána Praška, ktoré udáva pre časopis Psychiatrie pro praxi, je prevalencia SAD vo všeobecnej populácii medzi štyrmi až deviatimi percentami. Až u pätiny ľudí sa však môžu prejavovať niektoré z jej rysov.

A ak SAD trpia vaši príbuzní, je zvýšená šanca, že sa vyskytne aj u vás. Jej azda najväčšou zradnosťou je fakt, že „ľudia nie vždy rozoznajú, že sa majú horšie, práve v dôsledku menšieho množstva denného svetla“, ako pre HN magazín pred časom skonštatovala psychologička Hana Ševčíková.

„Prevalencia zimného vzorca (sezónnej depresie, pozn. red.) kolíše so zemepisnou šírkou, s vekom a pohlavím. Je vyššia vo vyšších zemepisných šírkach severnej pologule. Ženy predstavujú 60 – 90 percent pacientov so sezónnym vzorcom afektívnej poruchy. Patogenéza SAD nie je známa.

Hypotéza zemepisnej šírky predpokladá spojitosť medzi vyššo

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 84% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.