Teplota doma neznamená, že budete zdravší. Ide predovšetkým o vlhkosť, hovorí odborníčka

Dá sa povedať, že keď si ľudia doma poriadne zakúria, budú zdravší?

Nejde iba o teplotu vzduchu. Veľký vplyv na imunitu má takzvaná tepelná pohoda. V tej hrá úlohu aj vlhkosť vzduchu v miestnosti, jeho prúdenie, ale aj rozdiel medzi teplotou vzduchu a napríklad stien.

Pokiaľ sú studené, vnímame to ako nepríjemné. Najlepšie je kúriť mierne, ale stabilne, aby steny nevychladli. Rozdiel medzi teplotou stien a vzduchu by mal byť maximálne dva stupne.

Aká by mala byť tá vlhkosť?

Mala by sa pohybovať v rozmedzí 30 až 60 percent. Vzduch by mal v zime prúdiť rýchlosťou maximálne 15 centimetrov za sekundu. Pokiaľ dochádza k prievanu – to je viac ako 35 centimetrov za sekundu –, pri vlhkosti okolo 20 percent, čo sa v zimných mesiacoch deje, okolité prostredie aj pri teplote vzduchu 24 stupňov vnímame ako chladnejšie a nepríjemnejšie ako pri teplote 19 stupňov a ideálnej vlhkosti pri miernejším prúdení vzduchu.

Môžeme teda vykurovať aj len na 19 stupňov, pokiaľ budeme vzduch zvlhčovať a vetranie bude prebiehať rýchlou krátkou výmenou vzduchu. Pri dodržiavaní tohto jednoduchého pravidla môžeme docieliť tepelnú pohodu aj pri nižšej teplote vzduchu. Všeobecne platí, že táto mikroklíma je považovaná za najvhodnejšiu pre zdravie.

Keď budú ľudia kúriť menej, hrozí im prechladnutie? Kde je hranica, kedy sa z chladného prostredia skôr nachladím a kedy stačí vziať si sveter a teplé ponožky?

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 70% na dočítanie.

Nedozvedeli ste sa všetko?

Digitálne predplatné

Získajte prístup ku kompletnému obsahu

KÚPIŤ

Už máte predplatné?
Prihláste sa

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.