Poloha, ktorá spôsobí dospelému smrť. Ako môže dieťa v maternici prežiť týždne dole hlavou?

To je téma článku v rubrike "Otázka dňa" serveru iDNES.

Otázka postavená na hlavu. Nenarodené dieťa trávi v tele matky týždne orientované (viacmenej) dole hlavou. K obratu do tejto polohy dochádza zvyčajne niekedy po 30. týždni tehotenstva a väčšina detí v ňom viac menej zotrvá až do pôrodu (t.j. zhruba do 40. týždňa).

Akonáhle raz prídeme na svet, taký výkon zopakovať nedokážeme - dlhý pobyt dole hlavou sa pre nás stane smrteľným. Nikto našťastie nevykonával "vedecké" štúdie, ktoré by mali za úlohu určiť, ako dlho to presne bude trvať, ale rádovo môžeme povedať desiatky hodín. Spodná hranica je určite v rade hodín - inak povedané, niekoľko hodín by ste hlavou dolu asi mali vydržať nepochybne. Z USA máme príklady nehody horskej dráhy, pri ktorej desiatky ľudí zostali hlavou dole na dve alebo dokonca tri hodiny, a nikto nebol ohrozený na živote.

Naopak, z antickej histórie vieme, že ukrižovaní (ktorí väčšinou boli zavesení hlavou dole, nie hore) zvyčajne skonali zhruba do jedného dňa. Hoci to bolo samozrejme dané aj zraneniami, ktoré pri tomto mučení utrpeli, o mnoho dlhšie by zrejme väčšina z nich neprežila. V roku 2009 napríklad zomrel v USA muž, ktorý uviazol v jaskyni hlavou dolu. Záchranári sa k nemu dostali až po 28 hodinách, a to bolo už neskoro.

Príčiny úmrtia môžu byť v tejto pozícii rôzne, od napríklad mozgovej mŕtvice (prasknutie cievy v mozgu v dôsledku zvýšeného tlaku) po zrejme najpravdepodobnejšie udusenie. Naše pľúca a svaly hrudného koša nie sú stavané na to, aby na ne tlačili orgány umiestnené v brušnej dutine. V pozícii hlavou dolu nám priamo na pľúcach leží napríklad pečeň, ktorá u dospelého človeka váži okolo 1,5 kilogramu (plus mínus niekoľko sto gramov podľa pohlavia a ďalších faktorov). Zdraví či trénovaní ľudia by vo všeobecnosti zrejme prežili v tejto pozícii dlhšie, pretože ich svaly, vrátane srdca, by dokázali tlaku odolávať dlhšie, ale pravdepodobne práve len rádovo nižšie desiatky hodín. (Iluzionista David Blake v roku 2008 zotrval v polohe hlavou dole cca 60 hodín, ale pravidelne pritom zdvíhal hlavu hore a doslova tak rozhýbaval krv v tele.)

Ako teda deti vydržia bez problémov dole hlavou niekoľko týždňov? Pretože to majú jednoduchšie hneď z niekoľkých dôvodov. Po prvé sú výrazne menšie. Rozdiel tlaku medzi ich hlavou a pätami je teda podstatne menší, než u dospelého. Rozdiel tlakov je daný tromi veličinami: po prvé gravitačným zrýchlením, za druhé hustotou danej kvapaliny (teda krvi), za tretie potom výškovým rozdielom. Prvá a druhá veličina sú pre deti i dospelých rovnaké, dospelí sú však niekoľkonásobne vyšší (rozdiel je ešte o to vyšší, že nenarodené dieťa je navyše veľa "stočené do kĺbka"), a tak sa v absolútnych číslach musí zápasiť s menšími rozdielmi tlaku.

Navyše nenarodené dieťa v maternici pláva. Obklopuje ho plodová voda, ktorá rovnako ako napríklad voda v bazéne mierni vplyv gravitácie. Do istej miery tiež pomáha aj to, že dieťa má predsa len iný obehový systém než dospelý. Jeho hlavnou funkciou je doprava živín z placenty, čo je predsa len menej práce ako v prípade tela dospelého človeka, ktorého srdce sa musí vyrovnávať s náhlymi a dynamickejšími zmenami atď.

Dlhodobé "státie" na hlave teda rozhodne nechajte nenarodeným deťom, majú na to vhodnejšie podmienky a parametre. Krátkodobo si ho však pokojne doprajte - napríklad na joge, či v inom cvičení. Vedecké dôkazy sú síce v tomto ohľade chabé, ale zdá sa, že by "stojky" a ďalšie podobné cvičenia mohli prispieť k zlepšeniu funkcie kardiovaskulárneho systému. A ak by to náhodou nebola pravda, pozrieť sa čas od času nakrátko na svet hore nohami je zaujímavá a príjemná zmena.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.