Psychológ: Múdrosť nájdete u chudobných ľudí, nie u boháčov

Nedávajú im vzdelanie ani peniaze, ale skúsenosti, tvrdí podľa portálu Xman.cz výskum kanadského psychológa Igora Grossmanna.

Na samom začiatku jeho štúdie stál údiv. Vedec zaznamenal fakt, že sa ľudská spoločnosť postupom času stáva, aspoň v hrubom priemere a meranom inteligenčným kvocientom, múdrejšou. Lenže práve preto sa spýtal: "Prečo teda medzi nami proporčne neubúdajú vzájomné konflikty?" A dodal: "Je to paradox modernej spoločnosti. Všetci sú múdrejší, ale pritom nás to nepribližuje k tomu, ako spolu navzájom vyjsť."

Múdrosť ako umenie vyhýbať sa konfliktom
Najprv si sám odpovedal. Rozum, prejav našej inteligencie, má len pramálo spoločné s múdrosťou, ktorá nám pomáha vychádzať s ostatnými. "Iba surová miera inteligencie neznižuje pravdepodobnosť konfliktu," priznal si Grossmann. Odtiaľ dospel k otázke múdrosti.

"Múdrosť totiž zabrániť konfliktom dokáže. Zahŕňa schopnosť vyhodnotiť kritické situácie z rôznych uhlov pohľadu. Je kľúčovým parametrom kompromisu, je v praxi uplatneným nadhľadom, schopnosťou vnímať rôzne perspektívy problému, a tým predstavuje aj isté vcítenie sa do pocitov protistrany konfliktu," vypočítava.

A práve múdrosti venoval svoj mnohoročný výskum na University Waterloo. Predpokladal pritom, že by sa mohla silnejšie rozvinúť u tých, ktorí vynikajú nad priemer svojím intelektom alebo spoločenským postavením. Čakalo ho ale sklamanie. V priebehu rozsiahlej štúdie, na ktorej sa podieľalo 2 145 respondentov najrôznejších profesií a rozmanitého spoločenského postavenia, zistil, že medzi boháčmi a vysokoškolákmi mnoho múdrosti nenájde.

Hľadané symptómy múdrosti, teda aspoň tej, ktorá sa uplatňuje v rovine riešení konfliktov, sa najsilnejšie prejavovali u ľudí nižšieho spoločenského a profesného postavenia. Ako k tomu prišiel? Na základe dotazníka, v ktorom respondenti rozoberali svoje skúsenosti z nedávnych hádok, či už s partnermi, priateľmi, alebo kolegami.

Múdry človek spozná vlastnú chybu
Otázkam jeho ankety nešlo o to, odhaliť príčiny konfliktu, ale skôr cestu, ako sa riešil. "Zvážili ste počas vašej rozpravy možnosť, že sa napríklad naozaj mýlite?" vyzvedali vedci. "Skúsili ste sa na riešenú tému pozrieť z pohľadu vášho oponenta? Ako veľmi ste sa snažili porozumieť tomu, čo hovorí on?"

Grossmann spolu s kolegami následne odpovediam priradil hodnotenie "múdreho zvažovania". Nebolo to také ťažké: mnoho respondentov totiž v odpovediach sebavedome pripúšťalo, že ich pohľad názorovej protistrany vôbec nezaujímal alebo sa o nejakú formu nadhľadu nad situáciou vôbec nepokúšali. Psychológ potom ono "skóre" porovnal s hodnotením ich spoločenského statusu, s tým, aké vzdelanie, profesné zaradenie alebo plat účastníci výskumu dosiahli.

Zistil, že ľudia s nízkymi hodnotami spoločenského skóre, teda tí, ktorí majú nižší príjem, nižšie dosiahnuté vzdelanie a väčšie obavy o svoje financie, dosahovali na škále "múdreho zvažovania" počas hádok dvakrát lepšie výsledky. "Inteligencia s tým skutočne nemala čo do činenia," hovorí Grossmann. "Keď prišlo na schopnosť múdro zvážiť priebeh hádky, bodovali ľudia z nižších spoločenských vrstiev, z remeselných či robotníckych profesií."

Chudobnejší ľudia musia vedieť vyjsť s ostatnými
Eranda Jayawickreme, Grossmannova spolupracovníčka a sociálna psychologička z Wake Forest University, pre to má teóriu. "Ľudia nižšieho profesného zaradenia väčšinou zdieľajú svoje pracovné prostredie s kolegami. Doma i medzi priateľmi tiež často závisia na spoločne zdieľaných zdrojoch, ich komunita má k dispozícii všeobecne obmedzenejšie prostriedky. Musia sa vedieť deliť, chápať potreby ostatných a zvažovať ich v kontexte svojich vlastných. V takomto prostredí sa vám silno zdokonaľujú sociálne techniky predchádzania konfliktom. To je niečo, čo vás život v strednej spoločenskej triede nenaučí," hovorí.

Stredná spoločenská trieda je z hľadiska riešenia konfliktov presným opakom. Zdrojov je relatívny dostatok, a panuje tu intenzívna snaha presadiť svoje záujmy na úkor iných. "Ľudia v tejto spoločenskej vrstve investujú veľa do vzdelania, ktoré zlepšuje ich inteligenčný kvocient, ale v skutočnosti tu nikto nevenuje prílišné úsilie snahe porozumieť, predchádzať alebo riešiť konflikty," dodáva Grossmann.

S múdrosťou je trochu problém, priznáva. "Je ťažké ju presne definovať, ale keď ju vidíme na vlastné oči, spoznáme ju," hovorí Grossmann a popisuje: "Múdri ľudia zostávajú pokojní napriek prebiehajúcej kríze. Vedia ustúpiť stranou, aby videli celý obraz problému. Dokážu byť ohľaduplní a majú schopnosť sebareflexie. Vedia spoznať limity vlastných znalostí, zvažovať alternatívy a pamätať si, že svet sa vždy mení. Múdri ľudia tolerujú neistotu a sú optimistickejší. Vedia spoznať, čo je pravda, a robiť to, čo je správne."