Tieto činnosti vás lepšie ochránia pred chorobami, ktoré ničia mozog

Odmenou vám bude mozog lepšie vyzbrojený na boj s Alzheimerovou a Huntingtonovou chorobou, tvrdia podľa portálu Xman.cz vedci.

Spánok, proteín amyloid a demencia, to boli tri základné prvky štúdie Washington University School of Medicine in St. Louis. Práve ich prepojenie totiž vysvetľuje jeden z mechanizmov vzniku Alzheimerovej choroby. Nedostatok spánku totiž spôsobuje vysoké hladiny amyloidu. Také vysoké, že sa proteínu mozog nedokáže sebaočistným procesom zbavovať. A práve amyloid v ňom dokáže spustiť sériu zmien, ktoré nakoniec môžu viesť k demencii.

Vedci k záveru dospeli, ako popisuje server Big Think, pokusmi so zdravými ľuďmi vo veku od tridsať do šesťdesiat rokov a bez spacích či kognitívnych ťažkostí, ktoré rozdelili do troch skupín a ktorých spánkové vzorce monitorovali. V prvom tíme boli tí, ktorým výskumníci umožnili normálny spánok, druhej skupine však predpísali celonočné bdenie. Tretiemu segmentu naopak podali lieky, ktoré podporujú hlboký, bezsenný spánok, teda ten, ktorý ľudia potrebujú, aby sa ráno cítili oddýchnuto.

Meranie odhalilo, že u tých, ktorí od vedcov dostali povel na prebdené noci, stúpli hladiny amyloidu beta o 25 až 30 percent. A to sú úrovne porovnateľné s tými, ktoré nájdeme u ľudí s genetickými dispozíciami k rozvoju Alzheimerovej choroby v ranom veku. Medikovaní dobrovoľníci oproti tomu nevykazovali nižšie hladiny dotyčného proteínu než skupina, ktorá mohla spať. To podľa vedcov dosvedčuje, že ľudia, ktorí spia dobre, sa pomocou práškov neprepracujú k ešte pozitívnejším, teda nižším hladinám amyloidu.

Amyloid beta produkuje bežná mozgová aktivita a mozog sa ho tiež priebežne zbavuje. Počas kvalitného spánku si uľaví, pretože proteínu vyrába menej. To však neplatí, pokiaľ nie je spánok dostatočný, potom produkuje amyloid bežnou mierou. Nahromadenie amyloidu potom môže viesť k poškodeniu neurónov a spustiť nežiaduce zmeny v mozgu.

Autor štúdie Brendan Luce pritom samozrejme triezvo pripomína, že nejde o jednu či niekoľko prebdených nocí. "Nikomu nechceme nahovoriť, že dostane Alzheimerovu chorobu, pretože prebdel jednu noc. To pravdepodobne nemá na riziko choroby vplyv," hovorí a dodáva zároveň:"Viac nás trápi ľudia s chronickými spánkovými problémami."

Okrem starostlivosti o spánok prichádza veda aj s ďalším odporúčaním. Jej autor Christopher Colwell z losangeleskej Kalifornskej univerzity si však vzal k ruke myši, presnejšie myši s Huntingtonovou chorobou, teda s formou demencie, ktorá má podobné dôsledky na človeka i hlodavce.

Zvieracích účastníkov pokusu rozdelil do dvoch skupín. Jedna mohla jesť podľa ľubovôle kedykoľvek chcela, druhá mala k dispozícii jedlo len počas šiestich hodín v noci, pričom pripomeňme, že myši sú nočné zvieratá. Zvyšných osemnásť hodín im bol predpísaný pôst.

Priebežné merania preukázali, že pravidelná strava ovplyvňuje génovú expresiu, teda to, ako sa informácia z génu reálne prevedie na bunkovú štruktúru alebo funkciu, v časti mozgu zvanej striatum. Práve tá pri Huntingtonovej chorobe často degeneruje.

Okrem toho riadený stravovací cyklus zlepšil po troch mesiacoch motorické schopnosti aj ich schopnosť rovnováhy a naviac aj srdcový tep. "To naznačuje, že sa zlepšil ich nervový systém," tvrdí Colwell. Hoci jeho štúdia vychádza z pokusov na zvieratách, otvára podľa neho možnosť, že by stravovacie návyky mohli hrať úlohu pri terapii v prípade neurodegeneratívnych ochorení.