Diagnóza, ktorá sa prenáša do dospelosti. Otestujte sa, či máte hyperaktivitu

To sa síce stať môže, ale väčšina z tých, koho sa to týka, trpia ťažkosťami aj v dospelosti. Kvôli ADHD sa im nemusí dariť vo vzťahoch, v praktickom živote ani v zamestnaní.

Možno tiež niekoho takého poznáte. Dospelého človeka, ktorý je šikovný, občas má dokonca priamo skvelé nápady, dokáže byť očarujúci, ale vlastne mu nič nevychádza a okolie ho má za neschopného. Nič nedotiahne do konca, školu nedoštudoval, práce strieda, prípadne márne čaká na povýšenie. Partnerské vzťahy sa mu rozpadajú, s priateľmi sa občas nečakane impulzívne rozháda. A celkovo má priateľov len málo. Možno má takú povahu. Ale možno má ADHD, čiže poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou, ktorú mal už ako dieťa, ale nikdy z nej nevyrástol.

Nepokoj zostáva

Predtým viditeľný vonkajší nepokoj je teraz striedaný nepokojom vnútorným. "ADHD si do dospelosti prináša asi 40 až 60 percent z tých, ktorí ním trpeli ako deti," vysvetľuje lekár Pavel Theiner z Psychiatrickej kliniky brnianskej fakultnej nemocnice.

Keď sa taký človek v dospelosti dostane k lekárovi, väčšinou sa spolu nakoniec dostanú k ťažkostiam v detstve, ktoré diagnózu len potvrdia. Odborník sa bude pýtať na problémy v škole, dyslexiu, zabúdanie úloh, nevyrovnaný prospech, vyrušovanie pri vyučovaní, absenciu, poznámky, nedochvíľnosť, vzťah ku krúžkom, na ktoré chodil. A tiež na to, či podobné problémy mal aj niekto ďalší v rodine.

Až osem ľudí zo sto

Odhaduje sa, že v dospelej populácii má ADHD až osem percent ľudí, podľa Svetovej zdravotníckej organizácie činí priemerný výskyt 3,4 percenta. Veľkú rolu tu hrá povedomie o diagnóze, a je preto pravdepodobné, že platí skôr vyššie číslo, pretože veľa pacientov o svojej chorobe nevie, prípadne to nenapadne ani ich lekárovi. Pomerne veľa odborníkov totiž zatiaľ ADHD ako problém dospelých neuznáva. Ale tu sa situácia v posledných rokoch lepší.

Mimochodom, jedným z typických prejavov je prokrastinácia - v podaní ľudí s ADHD sa väčšinou týka odkladania vecí, na ktoré je potrebné sústredenie, ktoré ich nebaví, prípadne vyžadujú jednanie s úradmi a podobne. Pacienti tak môžu mať problémy napríklad s platením poistenia či daní.

Problémy so sebadôverou

Jednou z ťažkostí spojených s ADHD je podľa doktora Theinera fakt, že narúša sebapoňatie - pre pacientov je typická nedôvera v seba samého, častý pocit zlyhania, nestabilita, sklon k rozvoju rôznych závislostí. Epidemiologické štúdie ukázali aj ďalšie zaujímavé veci - pacienti s ADHD sa častejšie stávajú účastníkmi dopravných nehôd, v porovnaní s ostatnou populáciou sa častejšie zrania, častejšie sa rozvedú, je medzi nimi bežnejšia nezamestnanosť, mávajú nižšie dosiahnuté vzdelanie. A nielen to, veľmi často, až v 75 percentách prípadov, sa u nich vyskytujú ďalšie psychiatrické problémy, ako je napríklad depresia.

Kým nepozornosť, nepokoj či problémy so sústredením si možno predstaviť ľahko, niektoré ďalšie prejavy ADHD môžu byť trochu prekvapivé. Patrí sem napríklad impulzivita. "Môj muž je typický príklad dospelého s touto diagnózou. Dosť sa nám obom uľavilo, keď mu ju lekár potvrdil a začal chodiť na terapie," hovorí Zuzana z Prahy.

Ťažko znášala napríklad prudké reakcie svojho muža - keď sa ocitol v strese, bol na Zuzanu hrubý, nadával jej, hádal sa s ňou. Za chvíľu ho to prešlo, skoro ako by si to nepamätal, zatiaľ čo ona z toho bola zlá aj pol dňa. Stres pritom mohla vyvolať obyčajná banalita, napríklad oneskorenie pri odchode z domu oproti pôvodnému plánu. Presne takéto správanie je pre dospelých s ADHD typické.

Zuzanin manžel o svojich problémoch vedel, ale až do svojich štyridsiatich dvoch rokov netušil, že by mohlo ísť o psychiatrickú diagnózu. Nakoniec ho na túto myšlienku priviedol kolega zo zahraničnej pobočky ich programátorskej firmy, ktorý ADHD mal a liečil sa naňho.

Mimochodom, dospelých pacientov k lekárovi často privedie zistenie ADHD u ich detí, keď im dôjde, že v detstve mali rovnaké problémy ako potomok a že s niektorými z nich sa stretávajú stále. Patria sem napríklad zlé známky, ktoré nezodpovedajú inteligencii dieťaťa, v dospelosti potom ťažkosti v zamestnaní. Dospelí pacienti často opisujú neproduktívny myšlienkový trysk, myšlienkové asociácie, denné snenie, rušivé myšlienky, ťažkosti s rozlíšením dôležitého od nedôležitého. Veľakrát sa pridáva chaotickosť, zabúdanie, strácanie vecí či unáhlené rozhodnutia.

Žiadni úradníci

Presne taká profesia ako počítačoví programátori je medzi dospelými s poruchami pozornosti a hyperaktivitou bežná, pretože je kreatívna a o organizácii práce sa do veľkej miery títo pracovníci rozhodujú sami. Okrem počítačových odborov ich často nájdete medzi umelcami, športovcami, novinármi, v akčných a kreatívnych profesiách. Naopak zlyhávajú najmä v monotónnych činnostiach náročných na presnosť a systematickosť.

Nestáva sa, že by ľudia získali ADHD až v dospelosti, pretože je to vrodená porucha. Pohľad na tieto problémy sa počas posledných sto rokov zásadne zmenil. V roku 1902 o nich písal britský pediater George Still, ktorý ich považoval za dôsledok zlej výchovy - vtedy sa malo za to, že postihujú len deti. Ešte v deväťdesiatych rokoch sa medzi odborníkmi súdilo, že ide o vývojové oneskorenie, z ktorého deti vyrastú. Až v posledných dvoch desaťročiach sa presadil názor, že ide o vrodenú neurovývojovú poruchu. V troch štvrtinách prípadov sa u nej potvrdí vplyv dedičnosti.

Otestujte sa: Máte ADHD, čiže poruchu pozornosti spojenú s hyperaktivitou?

Príznaky nepozornosti

  • Postihnutý jedinec často nie je schopný venovať bližšiu pozornosť detailom alebo z nedbalosti robí chyby v školských úlohách, v práci alebo pri iných činnostiach.
  • Má často problémy s udržaním pozornosti na úlohy alebo činnosti pri hre.
  • Keď na neho hovoríte priamo, často sa zdá, že nepočúva.
  • Často nedodržiava pokyny a nedokáže dokončiť školské úlohy, domáce práce alebo úlohy na pracovisku (nie kvôli úmyselnému odporu alebo neschopnosti porozumieť pokynom).
  • Má často problémy s organizovaním úloh a činností. Často sa stráni, zdráha sa zaoberať sa úlohami, ktoré si vyžadujú dlhodobé duševné úsilie (ako napr. školské alebo domáce úlohy).
  • Často stráca veci, ktoré sú nevyhnutné pre úlohy alebo činnosti (napr. hračky, zadania školských úloh, ceruzky, knihy alebo nástroje).
  • Jeho pozornosť ľahko odvedú vonkajšie podnety.
  • Počas denných činností často zabúda.